hostí, medzi ktorými nebude chýbať rakúsky lekár Ernst Bodner. "Keď bol primátorom Košíc, takmer každú návštevu priviedol do jaskyne. Viackrát sa u nás aj filmovalo, najznámejšie sú zábery z rozprávky Soľ nad zlato," povedal J. Ujházy. V Ochtinskej aragonitovej jaskyni zaznamenali v prvých májových dňoch rapídny nárast počtu návštevníkov. Až štyri pätiny z nich pochádza z radov zahraničných turistov, najmä Poliakov. Od začiatku sezóny sa na prírodné výtvory prišlo pozrieť 850 ľudí, pričom v apríli zaregistrovali pracovníci jaskyne mierny pokles návštevnosti. Správca Ján Ujházy odôvodňuje nižší záujem nevhodnými poveternostnými podmienkami. J. Ujházy očakáva, že zisk z mája prevýši aj minuloročný a dobehnú aj aprílovú stratu. Okrem vstupných poplatkov získava správca finančné prostriedky aj z doplnkových služieb. Za povolenie na snímanie jaskyne videokamerou zaplatí turista tristo, za fotografovanie sto a za mimoriadny vstup až päťstokorunový poplatok. V areáli jaskyne sú návštevníkom k dispozícii bufety s občerstvením, predajne s upomienkovými predmetmi a propagačným materiálom. V čase školských prázdnin poskytuje správca ubytovanie v neďalekom Štítniku, v priestoroch školského internátu. "V priebehu tejto sezóny začneme s inštaláciu kamerového systému vo vnútri jaskyne a zvýšime tak ochranu jaskynnej výzdoby. Jedenásť kamier bude snímať pohyb návštevníkov a v prípade, že niektorý z nich prekročí povolenú vzdialenosť od prírodného výtvoru, alarm sa zapne. Zatiaľ sme ochranu zabezpečovali počtom pracovníkov. Na jedného pripadne počas výpravy desať turistov," hovorí o plánoch J. Ujházy. Ochtinskú aragonitovú jaskyňu objavili v roku 1954 náhodne, pri baníckych prácach geologického prieskumu, kedy narazili na šošovku kryštalického vápenca. Od roku 1995 zapísaná na Listine svetového prírodného dedičstva Unesco. O rok neskôr ju uznali za Národnú prírodnú pamiatku. Z hľadiska tvorby jaskynnej výzdoby sa nachádza v netypickom prostredí, mimo krasovej oblasti. V Slovenskom Rudohorí, na trase medzi Rožňavou a Revúcou, je jaskyňa položená na severnom úbočí vrchu Hrádok, vo výške 650 metrov nad morom. Návštevníka pri pohľade do jej útrob uchváti predovšetkým bizarnosť prírodou vytvorených a všetkými smermi rastúcich útvarov, farebnosť mramorov a najtypickejší prvok, takzvané Srdce jaskyne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
