líci tmavozelené, na rube šedozelené. Obojpohlavné kvety sú usporiadané vo vrcholíkoch. Lipa malolistá kvitne v júni a júli, asi o 14 dní neskôr než lipa veľkolistá. Plodom je oriešok, ktorý obsahuje spravidla jediné semeno. Lipa malolistá je dlhovekou drevinou - dožíva sa až 700 rokov.
Rastie takmer v celej Európe, s výnimkou najjužnejších a najsevernejších oblastí kontinentu. Pokiaľ sa rozhodnete pre vlastný zber rastlinnej drogy - lipového kvetu, narazíte asi na problém presného určení botanického druhu. Určovanie líp je pomerne náročné, niektoré druhy sú veľmi premenlivé.
V minulosti sa používala ako liečivý rastlina, aj keď toto použitie bolo odlišné od súčasného. Kôra slúžila proti malomocenstvu, listy na pupence v ústach, šťava proti vypadávaniu vlasov. Vodu z lipového kvetu využívali ženy na potieranie škvŕn na tvári, proti opuchom a na podporu rastu vlasov. V 16. storočí sa používal lipový kvet tiež ako osvedčený prostriedok proti psotníku.
Zbierajú sa celé okvetia na začiatku kvitnutia. Sušia sa v tieni a pokiaľ možno v prievane. Droga sa ľahko zaparí, čím stráca na kvalite.
Droga obsahuje veľké množstvo slizu, trieslovín (tilirozid), glykosidy, silice a flavonidy (kvercetin, hesperidin), organické kyseliny, saponiny a fytosteroly. Má močopudný účinok, ktorý sa využíva zvlášť pri chorobách z nachladnutia. Ako sedatívum sa využíva pri nervovom podráždení aj pri nespavosti. Tvorí zložku čajovín používaných pri reumatizme. Má pozitívny vplyv na tvorbu hlienu a uľahčuje vykašliavanie. Kvet lipy má podporný vplyv na vylučovanie žalúdočnej šťavy. Podporuje tvorbu žlče a uvoľňuje kŕče tráviaceho traktu. Odvar z lipového kvetu dodáva koži jemný zlatistý nádych, preto sa využíva aj v kozmetike. Pri použití zodpovedajúcich dávok nie je toxická.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
