ešte len v juniorskom veku a tie odohrali zároveň aj mládežnícku najvyššiu súťaž, nazbieral počas svojho ligového pôsobenia medzi seniorkami dosť skúseností, ktoré by mali vo svojej ďalšej kariére zúžitkovať. A to napriek tomu, že skončili v konečnom účtovaní na predposlednom jedenástom mieste a samozrejme, medzi slovenskou basketbalovou elitou sa neudržali. Tieto skutočnosti vyplynuli zo slov ich trénera Mariána Vojčíka, s ktorým sme si sadli na kus reči a pokúsili sa zhodnotiť uplynulý súťažný ročník.
Ste teda s dosiahnutím umiestnením spokojní? Dosiahli ste svoj cieľ?
"Plánovali sme skončiť do desiateho miesta, o ktoré sme sa dosť dlho naťahovali s rezervou bratislavskej Istrobanky. Žiaľ nevyšlo nám to, no tragédiu z toho nerobíme, taký je šport".
Družstvo, ktoré v súťaži väčšinou iba prehrávalo, musí zákonite hľadať príčiny takéhoto stavu...
"Spoločnou chybou vedenia bolo, že časť sezóny trénovali jeden kolektív pôsobiaci na dvoch frontoch až traja kormidelníci - páni Vilner a Hrabovský, a ja. Ideálnou formou kaučovania bolo skôr pôsobenie jedného kormidelníka pri juniorskom družstve v Košiciach, jedného pri seniorkách v Prešove, pričom by sa spoločne zúčastňovali obidvoch spomínaných súťaží. Teraz už s tým ale nič nenarobíme, no napriek tomu si dovolím tvrdiť, že liga bola pre všetkých z nás prínosom a spolupráca obidvoch zložiek, ako košickej tak aj prešovskej, fungovala na dobrej úrovni".
Ktoré z hráčok by ste za predvádzané výkony vyzdvihli? Ktoré boli oporami tímu?
"Nepoviem žiadne meno, nebolo by to spravodlivé. Áno, boli dievčatá, čo sa presadzovali viac strelecky, iné zasa v obrane. Podstatné je ale to, že moje zverenky zvládli veľmi náročnú sezónu, navyše pre mnohé z nich spojenú aj s maturitnými povinnosťami. Všetkým, ktoré sa pravidelne objavovali na našej súpiske, na stránkach novín, patrí moje poďakovanie".
Natíska sa otázka, aká bude vlastne budúcnosť tohto družstva. Zvlášť po tom, čo je isté, že v jeseni bude hrať iba druhú ligu.
"V tejto chvíli sú možné všetky varianty, či už jeho rozdelenie, alebo ďalšie pokračovanie v nižšej súťaži, no nič nie je isté. Avšak čo sa ale týka mňa, garantujem vám, že o seniorský a univerzitný ženský basketbal sa tu v Prešove budem starať aj naďalej. O mladú nastupujúcu generáciu by sa zasa mali postarať učitelia a pedagógovia na školách, ja už vo svojich 57 rokoch takéto ambície nemám. Ani v tomto ročníku to najskôr tak nevyzeralo, no okolnosti si vynútili moju prítomnosť na lavičke UNION-u. Pre mňa je tiež dostatočným zadosťučinením, aj skutočnosť, že som počas svojej 35 ročnej trénerskej kariéry vychoval za posledných osem rokov kolektív, ktorý nakoniec v kombinácii s rovnako starými Košičankami okúsil aj atmosféru najvyššej súťaže".
V prípade, že nastane variant číslo dva, nájde sa v Šariši opäť dostatok hráčok schopných hrať druhú ligu?
"To určite, na tunajších školách je dosť dievčat, ktoré majú rady tento šport a budú sa mu venovať aj súťažne".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
