pokladnice musel odviesť 21 miliárd eúr, za ktoré by nedostal nijakú protihodnotu (tzv. nettoplatby). Pred dvoma rokmi to bolo len 11,2 miliardy eúr. S odvolaním sa na štúdiu Dresdner Bank to napísal nemecký denník Handelsblatt.
Dresdner Bank pokladá tento skeptický scenár za celkom realistický. Autori štúdie tvrdia, že po summite v Nice to vyzerá tak, akoby sa nádej na zásadnú reformu inštitúcií EÚ a jej neefektívneho mechanizmu poskytovania pomoci premárnila.
V Nice terajšie krajiny EÚ, ktoré dostávajú finančnú pomoc, svoje postavenie bránili a nadlho zabezpečili. Preto je veľmi pravdepodobné, že sa súčasný status quo v rozpočtovej politike EÚ zachová.
Ešte viac ako pre Nemecko sa nettoplatby zvýšia pre Veľkú Britániu. Londýn by mal v roku 2005 poukázať do fondov o 16 miliárd eúr viac, než z nich dostane. Bude to viac ako trojnásobok jeho čistého príspevku z roku 1999. Pravda, ak bude platiť súčasný opravný mechanizmus pre Britániu, potom by o päť rokov prispela do fondov nižšou čistou sumou.
Veľké transfery prostriedkov hlavne do štruktúrneho a agrárneho fondu by však podporili hospodársky rast v nových členských krajinách. Finančná pomoc by mohla dosiahnuť až 8 percent ich hrubého domáceho produktu a spolu s investíciami by sa mohli pričiniť, že v rokoch 2004 až 2010 by mohli dosahovať priemerný hospodársky rast HDP 4,5 percenta.
Dresdner Bank však upozorňuje aj na riziká spojené s vysokým prítokom zdrojov. Príklad nemeckého znovuzjednotenia ukazuje, že sa dodatočné prostriedky často nevyužívajú efektívne.
Napriek silnému rastu budú však nové členské krajiny potrebovať ešte dlhé roky na to, aby sa dostali na terajšiu úroveň členov EÚ. O 20 rokov dosiahnu len polovicu ich súčasného štandardu.
Z hľadiska zníženia finančnej pomoci "starým" členom EÚ najviac stratí Španielsko. Krajina síce v roku 2005 dostane ešte stále viac z fondov EÚ ako do nich poukáže, ale z Bruselu v roku 2005 poskytnú Madridu o tri miliardy eúr menej. Španielsko v tom roku dostane na svoj rozvoj 3,8 miliardy eúr. Grécka, Portugalska a Írska sa redukcia pomoci prakticky vôbec nedotkne.
Prognóza Dresdner Bank hodnotí vnútornú migráciu EÚ pozitívne. Za desať rokov by sa napríklad do Nemecka malo presťahovať asi 200 000 obyvateľov z nových členských krajín, čím by sa do značnej miery v niektorých odvetviach odstránil nedostatok pracovníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
