PEREX:
Minister zdravotníctva veľa voľného času nazvyš nemá, preto, pokiaľ je to aspoň trochu možné, kombinuje prácu s koníčkom. A v jeho prípade to až také zložité nie je, pretože jeho najväčším potešením je vážna hudba... S manželkou chodieva do filharmónie už 35 rokov na to isté miesto, pozná všetkých hráčov a oni zas dobre poznajú Kováčovcov.
"Počúvam celé spektrum vážnej hudby od Beethovena po Bacha, milujem Čajkovského, Dvořáka, Debusyho. Pritom mi nerobí problém pracovať a zároveň počúvať. Druhým mojim veľkým koníčkom je záhrada. Tú sa snažím udržiavať v poriadku, ale priznámsa, že sa mi to veľmi nedarí. Pretože keď sa vraciam domov, je už obyčajne tma. Stíham ju tak akurát v lete polievať, na kosenie trávy či strihanie stromčekov využívam voľné víkendy," vzdychá Roman Kováč, ktorý spája aj oba koníčky dohromady - ak mu deti požičajú volkman, kosí so slúchadlami na ušiach, čo považuje za absolútny relax.
"Som tiež kutilom, mám snáď všetko náradie potrebné na prácu s drevom. Vlatnými rukami som dokonca vyrobil ten najkrajší nábytok v domácnosti - manželskú posteľ zo záhoráckej borovice. Nikdy som nebol obojľavoručný a nerobilo mi žiaden problém vyrobiť ani stopercentne bezpečnú kosačku na trávu. No dnes náradie viac zbieram ako využívam."
Minister tiež miluje rastliny, pestuje doma množstvo kvetov a vždy ho veľmi poteší rád, keď sa mu ujme niečo exotické.
"Samozrejme, že mám doma aj všelijaké citrusové rastliny. Je to moja slabosť, najradšej by som mal dom plný kvetín. Prinesiem domov všeličo, ale potom sa už o to nemá kto starať. Mimochodom, teraz zápasím so štítničkami, ktorých sa neviem zbaviť. Zbieram ich mechanicky, ale oni sa množia rýchlejši.. Ak by mi čitatelia vedeli poradiť čo s nimi, bol by som veľmi rád," hovorí. Na oplátku vraj poradí, ako sa zbaviť fajčenia...
Minister bol kedysi tuhým fajčiarom, no dnes už tomuto zlozvyku neholduje. Boj s neduhom vyhral hneď dvakrát - prvýkrát nefajčil osem rokov, potom sa k nemu nerozvážne vrátil. Už šesť rokov znovu nefajčí. Každému, kto má záujem, poradí ako na to, aj keď zdôrazňuje, že je to veľmi bolestné. A jeho to stálo aj dvadať kíl nadváhy, ktorých sa dosiaľ celkom nezbavil.
"Je to preto, že rád jem. Nie že by som bol vždy hladný, to by bola pažravosť, ja mám jednoducho rád akt jedenia. Mne sa jedlo páči farebne, vôňou, podľa mňa aj spieva... " vysvetľuje R. Kováč. Prezrádza, že 'k nepríčetnosti' miluje polievky, najmä slepačiu či hovädziu s domácimi rezančekami, a tiež hydinu na akýkoľvek spôsob. Najbizardnejšie jedlo jedol v Číne - hadie mäso - no bolo pre neho veľkým sklamaním.
"Boli sme tam s parlamentnou delegáciou a poslanec Bajan veľmi túžil vidieť prípravu hada, ktorého vám ukážu najprv živého, potom ho pred vami zarežú a dajú vám vypiť krv... Oni nám však doniesli hady už pripravené. Jeden bol morský a druhý suchozemským a vôbec neboli chutné. Mali tiež množstvo pichľavých kostičiek, s ktorými sme po celý čas bojovali."
Aj keď to znie neuveriteľne, minister len veľmi nerád cestuje, robí to vraj iba keď musí. Najviac sa nacestoval po svete, keď pracoval v odboroch.
"Scestoval som krajiny od Tokia po Karakas. No v skutočnosti som domased. Preto bol mojim najkrajším dňom na cestách vždy ten, kedy som sa mal vrátiť domov, aj keď som toho na druhej strane veľa videl a zažil," dodáva.
Okrem vyššej konzumácia jedla, než je jeho kalorická spotreba, je ďalšou neresťou ministra zdravotníctva neporiadkumilovnosť. Jej rozsah ešte vždy dokáže 'vytočiť' jeho manželku. Priznáva tiež, že svojej polovičke v domácnosti veľa nepomáha.
"Ono je to tak - teoreticky aj prakticky viem toho urobiť veľa, ale nemám na to čas. Nevyhýbam sa ani domácim prácam, ale často sa k nim nedostanem. Priznám sa, kedysi som nenávidel umývanie riadu, no dnes mi táto činnosť nerobí problémy - a nielen preto, že máme umývačku riadu..."
A čo ministrova rodina? Nie je žiadnym tajomstvom, že minister zdravotníctva je gynekológ. Jeho manželka Ľubica je takisto lekárka, venuje sa gynekologickej onkológii. Ako odborníkom v tejto oblasti sa im podarili dvojčatká a hneď tá najlepšia kombinácia - chlapec a dievča. Nazvali ich podľa tolstého románu Vojna a mier - Andrej a Nataša. Dnes sú už dospelí a idú svojou cestou. Ministrov syn študuje andragogiku (veda o vzdelávaní dospelých), dcéra kráča v jeho šľapajach. Dala sa na medicínu, no zároveň študuje na konzervatóriu hru na klavír. Otec nenamieta, ostatne je skutočným "kľuďasom", namorúriť ho nevie nič a nikto.
"Nemal som jednoduchý život, pretože môj otec za socializmu dvakrát sedel ako politický väzeň za vlastizradu. To človeka poznamená. Ale veľa som si toho od neho odniesol. Otec bol mimoriadne tolerantný človek, ktorý sa na nikoho nedokázal hnevať. Vzal som si toto krédo k srdcu a preto sa ani ja tak ľahko nerozčúlim. Je to skvelá vlastnosť. Hnev totiž tomu druhému neublíži a vám iba skracuje život," dodáva Roman Kováč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
