korún. S peniazmi vo vrecku šiel rovno do obchodu a kúpil tam pollitrovku vodky a štyri dvanásťstupňové pivá. Vonku ho už čakali priatelia, s ktorými ohnivý tekutý mok spoločnými silami raz-dva vypili.Ručičky hodín ukazovali 14.30 hod., keď trojica veselých návštevníkov zaklopala na dvere Ondreja G. Tam sa veselili a popíjali víno až do večera. Keď už nebolo čo piť, Jožo šiel do pohostinstva a kúpil tam liter vodky a tri pivá...
"Spolu sme sa zabávali aj sme pili. Večer, okolo 22. hod., keď sa Jozef pobral preč, som zavolal Janka a Vojta, že ho zbijeme a zoberieme mu peniaze… Oni s tým súhlasili. Išli sme za ním, odtiahli sme ho na poľnú cestu a tam do neho Janko kopol. Skotúľal sa po svahu na lúku. Prišli sme k nemu a ja som od neho pýtal peniaze. Povedal, že mi ich nedá. Kopol som ho asi dvakrát do hlavy a do chrbta, myslím, že som ho udrel päsťou aj do tváre. Vojto ho tiež kopal a bil koženým opaskom s kovovou prackou, ktorý mu zobral a aj Janko ho kopal a nakoniec mu ešte skákal po hlave…" uviedol pred vyšetrovateľom 23-ročný Bohuš G., ktorý po prvotnom zatĺkaní nakoniec priznal, že v Kobeliarove, v časti zvanej Pri mlyne, spolu s kamarátmi, napadli a olúpili Jozefa Bohušíka.
Z výpovede jeho o rok mladšieho kamaráta Vojta vyplynulo, že Bohuš s Jankom svoju obeť dôkladne prešacovali. "Oni peniaze najprv nenašli, preto sme Jozefa, ktorý bol veľmi opitý, kopali a bili. Bohuš mu potom zobral 170 korún. To on ma zavolal, aby som mu ho pomohol zbiť, aby nám dal peniaze. Ja som s tým súhlasil a okrem toho, že som ho bil opaskom, som ho asi dvakrát kopol do hlavy a do chrbta. Po prepade, za peniaze, ktoré zobral Jozefovi, kúpil Bohuš vodku," opísal incident Vojtech Š. Podobne, ako jeho starší kamarát priznal, že zbitého a okradnutého Jozefa nechali ležať v priekope a nezamýšľali sa nad tým, že môže do rána zamrznúť a zomrieť.
Lenže, presne to sa stalo. V dôsledku nakladačky, ktorú Jozef Bohušík dostal, utrpel viacnásobné tupé poranenia hlavy a tela, pričom došlo k ložiskovému krvácaniu medzi mäkké pleny mozgu a následný otras mozgu spojený s krátkym bezvedomím. Následkom podchladenia organizmu a zlyhania srdcovocievnej a dýchacej činnosti, okolo štvrtej hodine ráno, na mieste činu zomrel. "Je pravda, že sme ho tam nechali ležať, ale keď sme od neho odchádzali, tak žil a ešte na nás niečo kričal. Mysleli sme si, že vstane a pôjde domov. Na druhý deň som sa tam šiel ráno pozrieť a našiel som ho mŕtveho. Ležal asi 7 metrov od miesta, kde sme ho bili… Ľutujem a mrzí ma, že i mojím pričinením zomrel," kajal sa Bohuš.
Z trestného činu lúpeže obžaloval prokurátor len jeho a Vojtecha Š., pretože ich tretí komplic Ján G., mal v tom čase iba 14 rokov a nebol trestne zodpovedný. V priebehu uplynulých troch dní obžalovaní zahrievali trestnú lavicu Krajského súdu v Košiciach. Odmietli vypovedať s tým, že pravda je to, čo uviedli v prípravnom konaní. Maloletý Janko sa postavil zoči-voči mužom a ženám v talároch v úlohe svedka. Pri poučení, ktoré sa mu dostalo od predsedu senátu usilovne pritakával, že bude hovoriť len pravdu, no v snahe zľahčiť svoju vinu, sa mu to veľmi nedarilo. "Jozefa bili a kopali Bohuš a Vojto. Aj ja som ho kopol asi dvakrát do chrbta, ale nie veľmi silno. Kričal, aby sme ho nebili, ale my sme ho držali a bili obitraja. Bohuš ho prehľadal a zobral mu 170 korún, mne z nich dal dvadsať… Ja som tomu čo zomrel, po hlave neskákal," presviedčal senát žiak 7. triedy Špeciálnej základnej školy v Dobšinej. "Klameš. Neviem, prečo si vymýšľaš, prečo nehovoríš pravdu, ale rozprávaš čo chceš, čo ti doma povedali… Mne je to jedno, ja si to odsedím, ale keď vyjdem von, bude zle," reagoval na výpoveď Janka Bohuš. A pridal sa k nemu aj Vojto. "Nehovoríš pravdu, pretože ty si Jozefovi skákal po hlave a bili aj kopali sme ho všetci…"
Pred súdom defilovalo veľa svedkov. Išlo o ľudí, ktorí v inkriminovaný deň prišli do kontaktu s nebohým Jozefom a obžalovanými a tiež o policajtov, ktorí prišli na miesto činu. Na záver dostali slovo súdni znalci z odboru psychológie a psychiatrie, ktorí vyšetrili obžalovaných, aj maloletého Janka. Z ich záverov vyplynulo, že ani jeden z nich nebol v čase spáchania trestného činu duševne chorý. Iniciátor lúpeže Bohuš, ktorý má podpriemerný intelekt, sa ho dopustil zo zištných dôvodov a pod jeho konanie sa podpísal aj požitý alkohol. U Vojtecha Š. podľa zistení znalcov súvisí motivácia trestného činu s jeho agresivitou. Ide u neho o primitívnu osobnosť s intelektom na hranici debility. Je ľahko ovplyvniteľný, mentálne tupý, citovo surový, s prejavmi agresivity. Medzi podpriemerom až ľahkou debilitou sa nachádzajú aj intelektové schopnosti 14-ročného Janka. Keďže má sklon klamať a niektoré detaily skresľovať, hodnovernosť jeho výpovede je podľa znalcov znížená, resp. použiteľné sú len tie časti jeho výpovede,ktoré korešpondujú s inými svedeckými výpoveďami a preukázanými skutočnosťami.
Po tajnej porade senátu, vyniesol jeho predseda JUDr. Dušan Kán verdikt, ktorým súd uznal obidvoch obžalovaných vinnými z trestného činu lúpeže s následkom smrti, ktorej sa dopustili v spolupáchateľstve. Brutálneho činu činu sa dopustili zo zištných dôvodov a pre obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku. Olúpili muža, čo ich celý deň častoval, aby si mohli kúpiť ďalší alkohol. Súd im vymeral nasledovné tresty: Vojtechovi Š. 12 rokov a Bohuša, ktorý na trestnú činnosť naviedol aj maloletého Jána, odmenil 14 rokmi basy. Tresty si odkrútia v tretej - najprísnejšej - nápravnovýchovnej skupine. "Som spokojný, vzdávam sa odvolania," vyhlásil Bohuš, zatiaľ čo jeho komplic si nechal čas na rozmyslenie. Odvolania sa vzdal aj prokurátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
