sa nemôže nič vážne zomlieť. To si mysleli aj pracovníci oddelenia vrážd s neprítomným pohľadom, tažko lapajúci po vzduchu. Nestačili ani dokorán otvorené okná ani starý ventilátor, stojaci v kúte ešte staršej kancelárie. Nikto netušil, kedy sa toto trápenie skončí, ba či vôbec skončí. Z rozmýšľania o ničom ich vyrušilo zvonenie telefónu. "Konečne! Ide sa!", povedal ostatným komisár, ktorý zdvihol slúchadlo. Hlas v telefóne mu oznámil, že pri pobreží neďalekej súkromnej pláži, patriacej akémusi milionárovi, našli mŕtvolu mladej ženy, ktorá spadla z útesov. Cesta v policajnom aute s pokazenou klimatizáciou nebola o nič príjemnejšia ako pobyt v kancelárii. Keď dorazili na spomínanú pláž nastal další problém. Na rozľahlej ploche pokrytej pieskom nebolo nikoho. Až neskôr zbadali čln pobrežnej hliadky, ktorý bol čoraz badateľnejneší. Keď zakotvil, bolo možné rozoznať aj tváre záchranárov, ktorí sa chystali vyložiť mŕtve telo prikryté dekou. Komisár spolu s dalšími príslušníkmi polície sa rozbehli k člnu. Keď sa komisár zohol, aby mohol odkryť deku, zazrel drahý prsteň na prste mŕtvej, ktorý nebol zakrytý. Spomenul si, že ho už niekedy videl, len keby vedel kde. Nie a nie si spomenúť... až... odrazu takmer s istotou vedel, kto dotyčná je. Len nedávno na stretnutí mestskej smotánky, kam ho pozval dávny priateľ, sa zoznámil so ženu s rovnakým prsteňom. Keď konečne odkryl deku nebolo pochýb, že ide o majiteľku pláže, manželku jedného z najbohatších ľudí v meste. Zarážajúce boli veľmi dobre vidiťeľné stopy na krku po škrtení. Keď dorazila zdravotná služba, ktorá sa chystala vložiť telo do koženého vreca, pribehli aj dve navlas rovnaké dámy, ktoré sa predstavili ako švagriné zavraždenej. Obe sa tvárili skormútene, hoci ju nikdy nemali rady. Dôvodom bol majetok, ktorý mala zosnulá zdediť po smrti chorého manžela. Komisár navštívil aj jeho, veď podozrivý bol zatiaľ každý. Keďže vyšetrujúci nemal žiadne záchytné body, nemohol vylúčiť nikoho. Bol veľmi prekvapený, keď mu ako manžela mŕtvej ženy predstavili starého pána na vozíčku. Starý pán prekonal mŕtvicu, po ktorej ostal po krk ochrnutý. Hoci bol bohatý, nikto ho nepoznal, lebo na verejnosti sa neukazoval. Možno aj práve preto, že všetci v meste hovorili o nevernej manželke milionára. A to neboli len klebety, čo dosvedčovala aj nedávna fotografia v bulvárnom časopise. Komisár po vypočutí starého pána vypočul aj jeho dve sestry (švagriné mŕtvej). Po nie veľmi priateľskom rozhovore z nich vytiahol svedectvo o hádke ich brata a jeho manželky na nedaľekých útesoch. Viac vraj nevedia, lebo odišli do luxusného domu. Pomaly do seba začalo všetko zapadať... Ak viete, kto je vrahom, napíšte a možno práve vy vyhráte 10 kupónov na odkazy. Odpovede vhadzujte do schránky Ťaháka, alebo posielajte do emailovej schránky otaznikpost.sk do 24.5. Správna odpoveď z minulého kola súťaže je: vrahom bol majiteľ hotela. Kvapky, ktoré odkladal neboli proti nádche, bol v nich jed. Majiteľ reštaurácie nemohol byť vrahom. Hoci kontroloval nápoje, nemohol vedieť, ktorý je pre riaditeľa Recka. Výhercom je M. Rutniková z Titogradskej ulici, Košice.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
