Hypercitlivosť rezu spočíva ako v samotnom Hamžíkovi, tak v pomeroch v koalícii, ako aj vo vnútornej kríze SOP. Všetko dokopy tvorí zmes politicky trieštivých faktorov, ktorá môže explodovať už aj samovoľne, teda iba súhrou okolností a vývoja, bez pričinenia konkrétneho "podpaľača", čo odpáli nálož.
Gestikulácia expodpredsedu vlády, že za jeho gilotinážou je akási manipulácia či komplot zvnútra koalície, je úplne mylná. Napokon, vyvracia ju sám "poškodený". Ak predsa jedným dychom SÁM HAMŽÍK (sám on a nikto iný) tvrdí, že celú kauzu rozpútala falošná informácia hovorcu EK, ktorú prevzala agentúra Reuters a následne slovenské médiá, nemôže druhým dychom naznačovať akési sprisahanie. Či v koalícii, či v SOP, či v médiách sotva predpokladať kohosi s takým globálnym vplyvom, že by zosnoval spravodajskú hru s účasťou EK a renomovanej západnej agentúry. Mimochodom, vôbec v prvej reakcii z priestoru koalície to bol Ján Figeľ, ktorý vyhlásil, že "vyvodzovať politickú zodpovednosť by bolo predčasné".
Hamžík stratil súdnosť a zbytočne precitlivenou a konfrontačnou reakciou môže významne komplikovať vysporiadanie svojej politickej pozostalosti. Objektívna realita je presne opačná, než akou ju vníma (?!) on; jeho pád bol taký bleskový a nezadržateľný, že sa ani poriadne nekalkulovalo so statikou koaličnej budovy. Tá bola a je podmytá už aj bez Hamžíka. Dostať krehkú a rozloženú stavbu, ktorá už dávno nestojí na pôvodných pilieroch, do ako-tak stabilnej polohy, sa môže vyfarbiť aj ako neriešiteľný problém.
Práve Hamžík a SOP to boli, kto dlhodobo živil tému svojho neúmerne slabého zastúpenia v exekutíve. Do (spravodlivej!) rekonštrukcie vlády sa agenda neprevalila nikdy iba preto, lebo nenachádzala inú podporu (keď "tlačila" SDĽ, to bol ešte Hamžík proti). Vládna podprezentácia SOP, ktorej poslanecký klub sa od volieb ešte aj posilnil, preto neumožňuje iné politické riešenie, než stranícku náhradu. Čo, napokon, okamžite artikuloval aj sám Dzurinda, ktorý chce "komunikovať s SOP, aby jej kandidát spĺňal požadované parametre".
Problém je však zásadný - kádrové rezervy SOP sú vykradnuté. Jednoducho nevidieť ten zázrak, ktorý by mohol Hamžíka nahradiť. Z prvých tipov, ktoré sa prevalili, rastú rohy - ten, kto navrhol poslankyne Kadlečíkovú či Dubovskú, mal asi tropickú horúčku. Nedá sa isteže celkom vylúčiť, že SOP vyhrabe zo svojich útrob nejaké spasenie. Pokiaľ ale nie, nedostatok sebareflexie, teda nerešpektovanie "parametrov" na tento post, veští ďalšiu zrážku. Dzurinda proste nemôže zveriť politickú gesciu nad agendou, ktorá je absolútnou vládnou prioritou a jedinou, kde ešte môže koalícia vykázať prenikavý úspech, HOCIKOMU, iba preto, lebo vlastní legitimáciu SOP.
Všetky iné riešenia, to jest poprehadzovanie vládnych postov tak, aby SOP dostala čosi sebe primeranejšieho, vedú iba cez otvorenie koaličnej zmluvy. Tomu však dnes oponuje väčšina vládnych strán a na prvom mieste Dzurinda, ktorý by v takom prípade už veru do premiérskeho kresla asi nedosadol. Aj znovuotvorená možnosť rekonštrukcie kabinetu, ktorá sa pustila - opäť predčasne a hlúpo - do obehu, počíta iba s rošádami v rámci vykolíkovaných straníckych "pašalíkov". To znamená, že napr. na miesto Pittnera by si SDK/Ú/ postavila kohosi iného, atď. Vôbec najrozumnejšie riešenie by bolo zrušenie Hamžíkovho postu a presunutie celej jeho agendy na MZV pod Figeľa, čo je však v dnešnom štádiu nielen politicky, ale aj technicky nerealizovateľné. Jediný uzučký chodníček k rozumnému kompromisu preto vedie asi iba cez nestraníckeho kandidáta, ktorého by si ako vlastnú nomináciu SOP osvojila.
Priechodnosť tohto, v podstate stále štandardného riešenia, viazne práve na SOP. Rýchlovýťah prezidenta Schustera je v úplnom rozklade a čaká ho mimoriadny snem, ktorý rozhodne vôbec o tom, či strana bude naďalej existovať. Do 26. mája sa preto od SOP nedá očakávať nič, a, čo je vážnejšie, po tomto dátume azda iba to najhoršie. Náhodný zhluk existencií, aký sa v kariérnom "chtíči" kedysi zhŕkol okolo bývalého košického primátora, nedáva ani záruku, že celá partaj nezbehne do opozície. Od tejto SOP, od týchto ľudí, ktorým prichádza riešiť, vrátane Hamžíka, vlastnú politickú budúcnosť, sotva čakať akúsi elementárnu zodpovednosť. Odvrhnutie straníckej nominácie SOP môže preto poslúžiť aj ako zámienka k poslednej konfrontácii. Ak z klobúka vypadne naozaj napr. Kadlečíková, premiérovi nič lepšieho, než vrátiť "kandidatúru", nezostane.
Problémy, ktoré sa črtajú okolo obsadenia jednej vládnej stoličky, ako aj budúcnosti jednej koaličnej strany, sú však predsa len v niečom prínosné: Vidíme inštruktážnu snímku, čo v reálnom živote znamená neštandardná politická strana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
