talent si cibril prispievaním do týždenníka Kultúra a Mladého Světa. V polovici 60. rokov začali s kolegom Zdeňkom Svěrákom uvádzať v rozhlase 'Vinárnu u Pavouka'. Tu sa po prvý raz objavil cimrmanovský úkaz založený na mystifikácii o všestrannom objaviteľovi. O čosi neskôr vzniklo Divadlo Járu Cimrmana. Poslednou premiérou bola hra o tom, čo stane, keď chce skupina starčekov očesať zrelú slivku - 'Švestka'. V piatok ju vo vydýchanom divadle Thália po prvý raz uzreli aj Košičania. Chvíľku medzi dvoma predstaveniami obetoval Ladislav Smoljak krátkemu rozhovoru na čerstvom vzduchu.
Kedy ste tu boli naposledy?
- Vari pred troma rokmi? Nespomínam si presne. Unikajú mi presné dátumy, keďže večne kamsi cestujeme. Často sme sem chodili pred novembrom '89. Teraz zväčša skončíme v Bratislave na Dňoch českej kultúry.
Čomu sa venujete okrem cimrmanológie?
- Založil som si vlastné divadelné štúdio. Volá sa Studio Láďa. Tam nie je o Cimrmanovi ani len zmienky. Úplne odlišná scéna. Zatiaľ máme v repertoári dve, mnou napísané hry. Jedna sa volá 'Hymna' a druhá 'Fantóm realistického divadla Zdeňka Nejedlého'.
Rozdiel?
- V Láďovi hrajú aj ženy, čo v cimrmanovskom divadle je neprípustné. Nijakú herečku sme medzi sebou nikdy nemali a na ženské role si vystačíme sami. Máme ich tak už napísané, aby sme to vždy nejako podnetne vyriešili. Chlapsky.
O čom pojednávajú hry štúdia Láďa?
- 'Fantóm Realistického divadla' je hra so spevmi a hudbou. Odohráva sa v 50. rokoch. Preto som si prizval k spolupráci hudobníka Ivana Hlasa. On si už tie časy vyskúšal vo filme 'Šakalí léta'. V hre ide o stret oficiálnej, takzvanej revolučnej a sovietsky pokrokovej, skrátka komunistickej a neoficiálnej hudby. 'Fantóma' vlastne predstavuje mladšia časť súboru. Príbeh sa odohráva na javisku pražského Realistického divadla, tesne pred jeho premenovaním pri príležitosti 75. narodenín dlhoročného komunistického funkcionára a ministra kultúry Zdeňka Nejedlého na Realistické divadlo. Mladí pri tejto príležitosti sa pokúšajú do slávnostného programu prepašovať rock-and-roll. Ivan Hlas obe polohy ovláda dokonale. Spojil som sa ním a tak robil nielen hudbu, ale si aj zahral a zaspieval. 'Hymna' sa zas krúti okolo dejín národného popevku od jej vzniku. Celok je založený na myšlienke, aké tu hrávali hymny odvtedy ako Tyl napísal Fidlovačku, kde po prvý raz zaznelo Kde domov můj. Takže sme sa dostali aj k slovenskej hymne. Na rad prišli aj na nemecké a sovietske kúsky.
Spolupracujete so Svěrákom systémom Lennon-Mc Cartney. Ako to vyzerá?
- Píšeme teraz spolu už len hry pre Cimrmana. Zato dôsledne. Sedíme pekne vedľa seba a vymýšľame slovo po slove a vetu k vete. Nedávame si nijaké domáce úlohy. Dávame dokopy texty. Veru, robia to takto rôzne dvojice. Ale my sme, jednoducho spolu.
Režírovali ste, povedzme, film 'Vrchní prchni'? Pod ďalšie ako 'Na samotě u lesa', 'Marečku, podejte mi pero' alebo 'Jáchyme, hoď to do stroje' ste sa so Svěrákom podpísali scenáristicky a herecky. A dnes?
- Ja už s filmom nespolupracujem. Zdeňek si píše scenáre sám. Má syna, ktorý mu ich režíruje. Takže nula.
Syn David vraj tiež píše.
- Robil dramaturga v televízii Prima. Teraz je v reklamnej agentúre a píše do novín.
Dopátrali ste sa už, kedy sa narodil Cimrman?
- Nevieme to presne.
Mnohí v neho uverili natoľko, že zrejme raz bude mať pamätnú tabuľu.
- My si celkom ani jeho hrob neželáme. Sme celkom uzrozumení s tým, aby boli veci zahalené tajomstvom. Možno sú k prospechu našej bádateľskej práce.
Nejaké nové poznatky?
- Vznikli akési torzá myšlienok a poznámok ku hre pojednávajúcej o výprave skupiny českých cestovateľov vzducholoďou do vnútra čiernej Afriky medzi ľudožrútov. So Zdenkom Svěrákom teraz usilovne pracujeme. Premiéru by mala mať do roka.
Ste generačným súborom. Čo nástupcovia, vychováte si ich?
- Máme predstavu, že Divadlo Járy Cimramana by malo ostať naviazané na nás, ktorí sme ho vymysleli. Keď odídeme zo scény, zanikne s nami aj Cimrman. Ostanú len texty a hry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
