Považie tréner superligového Tatrana Prešov Mikuláš Komanický. Tatranci uhrali napokon v Púchove bod, ktorý by ešte pred začiatkom zápasu brali všetkými desiatimi, ale po záverečnom hvizde mali svorne iný názor. Zeleno - bieli totiž vzhľadom na aktuálnu okyptenosť kádra rozohrali púchovskú partiu skvele. Po góloch Adama a Mareka Petruša šokovali tamojšie publikum. Prišiel však záver stretnutia a Prešovčania prišli o výhru i o gólmana Martina Trančíka (na fotografii).
"Štvrťhodinu pred koncom vedieme 2:0 a potom takto prídeme už o takmer isté tri body," približuje hektické posledné minúty púchovského súboja prešovský brankár. "Druhý gól, ktorým domáci zaratovali aspoň bod, prišiel dokonca už v nadstavenom čase. O to viac nás mrzel." Celej pesničke na štadióne Matadoru ešte týmto koniec ale nebol... "Hra ešte nejakú chvíľu bežala," opisuje posledné chvíle zápasu M. Trančík. "Perniš sa zrazu hodil evidentne filmujúc na trávnik a dožadoval sa pokutového kopu. Emócie s blížiacim sa záverečným hvizdom pochopiteľne pracovali. V tom okamihu som vybehol k útočníkovi Púchova a rozhorčený jeho počinom som napriahol ruku pod jeho krk. Nie, neudrel som, len sa snažil chytiť. Lenže Perniš sa zrazu, ako keby som ho bol knokautoval, zvalil na zem. Hlavný arbiter reagoval bleskurýchlo. Na červenú kartu som veru dlho čakať nemusel." Prihodilo sa vám niekedy niečo podobné v majstrovskom stretnutí? "Ani v majstrovskom, ani v žiadnom inom. Červenú kartu som v rukách rozhodcu videl v takejto situácii prvý raz v živote! Teraz, keď v závere ligy ide do tuhého, musí sa niečo také prihodiť práve mne. Čo sa dá ale robiť, vrátiť sa už nič nedá..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
