Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK
Rožňava, štvrtok, 17. december 1970. Do Štedrého dňa chýba rovný týždeň. V obchodoch zúri nákupná horúčka.
Dvaja mladí muži - osemnásťročný Jozef a o poznanie mladší, ani nie 16-ročný Eugen sa v ten štvrtkový večer najprv "posilnili" v pohostinstve Havran a neskôr v reštaurácii Gemer. Ako sa uvádza v rozsiahlom vyšetrovacom spise, dnes už riadne zažltnutom a zaprášenom, "požili presne nezistené množstvo alkoholických nápojov, čím si priviedli podnapilosť". Ručičky hodín ukazovali osem a do záverečnej chýbala ešte hodina, keď obaja si na chvíľu odskočili... Na WC im prišiel do cesty istý Karol E. A vtedy Eugen, ktorý o niekoľko dní chcel parádne osláviť svoje šestnástiny, z ničoho nič uštedril Karolovi jednu po papuli. Strhla sa bitka, počas ktorej Eugenov starší kamarát Jozef vytiahol z vrecka zaostrený skrutkovač a pichol ním nič netušiaceho Karola do pravého lakťa. Ten len skríkol od bolesti, druhou rukou si chytil krvácajúci lakeť a nezostalo mu nič iné - iba sa brániť nohami... Nemal však veľkú šancu... Maródoval desať dní a podľa vyjadrenia súdnych znalcov "k vážnemu poškodeniu ciev a nervov predlaktia nedošlo iba preto, lebo sa intenzívne bránil".
Dvaja zurvalci potom na WC napadli aj istého Jána. Ten bol šťastný, že z miestnosti, kam aj králi a prezidenti chodia pešo, vypadol bez zranení...
Čas medzitým pokročil. Hlavní protagonisti príbehu v sprievode svojich početných príbuzných a známych šli domov po Šafárikovej ulici. Keď boli zhruba na úrovni predajne s mliekom, zrazu sa zastavili. Dôvod bol zrejmý. Okolo šiel istý Ondrej V. a pýtal sa ich prečo na WC v Gemeri bezdôvodne zbili jeho priateľa Jána. Rozumnej odpovede sa nedočkal, iba jeden z kumpánov sa mu začal vyhrážať a tak sa radšej otočil a šiel svojou cestou. Aspoň si to myslel... Lenže práve v tej chvíli k nemu odzadu a nebadane priskočil zurvalec Jozef a skrutkovačom mu zasadil dva údery do ľavej strany hrudníka. "Aj keď išlo o rany ostrých okrajov, tie neprenikli do pľúc iba preto, že prepadnutý zmiernil úder pohybom, keďže od obžalovaných odchádzal," čítame v správe súdneho znalca z odboru zdravotníctva.
Vráťme sa však do horúcich chvíľ štvrtkového večera. Krátko na to, čo napadli Ondreja V., ktorému sa podarilo utiecť, sa na Šafárikovej ulici objavili dvaja mladí muži. Jedným z nich bol Ján G., ktorého predtým zbili na WC v Gemeri. Keď ich hlavní aktéri príbehu zbadali, nelenili a vytiahli svoje nástroje. Najprv si vzali "na paškál" Milana H. Ten nevedel, o čo ide, a tak bol zaskočený keď k nemu odpredu pristúpil Eugen, ktorému sa v ruke blýskal ostro nabrúsený nôž… Priamo za chrbát sa mu vzápätí postavil Jozef, ktorý na neho útočil odzadu. V ruke mal skrutkovač, ktorý v ten večer dostal "riadne zabrať"...
CELÝ ZÁROBOK ODOVZDÁVAL MATKE
Čo vieme o hlavných protagonistoch tejto kauzy? Listujeme v súdnych archívoch a dozvedáme sa, že 18-ročný Jozef sa "od skončenia povinnej školskej dochádzky nezapojil do trvalého pracovného pomeru a nechal sa vyživovať príbuznými, z čoho treba vyvodiť uzáver, že nemá dobrý vzťah k práci a nechce sa zapojiť do procesu prevýchovy a nechce žiť spôsobom života riadneho občana - budovateľa socialistického štátu." Mladistvý Eugen zasa "v mieste bydliska požíval do spáchania závažných trestných činov dobrú povesť. Pochádza z robotníckej rodiny - zo šestnástich detí. Vychodil sedem tried základnej školy so slabým prospechom. Po ukončení povinnej školskej dochádzky sa zapojil do pracovného procesu a celý svoj zárobok odovzdával matke ako príspevok na výživu početnej rodiny. Rodičia mladistvého v mieste bydliska požívajú dobrú povesť."
Ale tieto i mnohé ďalšie posudky sa stali súčasťou vyšetrovacieho spisu až neskôr. Najprv im predchádzal horúčka štvrtkového večera, kedy - ako sa uvádza v súdnych análoch - "v predmetný večer vyvolali nedorozumenie s každým občanom, ktorý im prišiel do cesty, či už na WC v reštaurácii Gemer v Rožňave alebo neskôr na ulici a proti každému útočili s nástrojmi - zbraňami, ktorými svoje útoky činili dôraznejšími a nebezpečnejšími pre telo a zdravie osôb, na ktoré útočili."
Vo vyratúvaní činov Jozefa a Eugena sme skončili v okamihu, keď k nič nerušiacemu Milanovi H. obaja pristúpili ozbrojení nožom a skrutkovačom. Jeden spredu, druhý zozadu... Mladistvý Eugen mu spredu zasadil ostrým nožom "tri údery do pravej strany krku, do oblasti za pravou ušnicou a do pravej záhlavnej oblasti." Jeho kumpán Jozef naňho vzápätí zaútočil odzadu. Rozohnal sa a dobre nabrúseným skrutkovačom mu "veľkou silou a prudkosťou zasadil úder do spánkovotemennozáhlavnej oblasti," pričom "úder bol takej intenzity, že skrutkovač prerazil lebku, ktorá je v tých miestach hrubá šesť milimetrov a prenikol do mozgového tkaniva - do hĺbky osem centimetrov! Týmto bolo spôsobené rozsiahle zranenie mozgu." Skrutkovač totiž vnikol do najtajnejších zákutí ľudského mozgu - až k jeho stredným uzlinám...
Muž s prerazenou lebkou v momente padol na zem a dostal sa do hlbokého bezvedomia. Útočníci však napriek tomu od násilia neupustili. Do Milana H. ležiaceho v kóme totiž obaja surovo kopali a - ako Jozef priznal pri vyšetrovaní - úder skrutkovačom mu zasadil ešte aj vtedy, keď bezvládne klesal na zem...
A to ešte nebolo všetko! Milan H., ako sme už spomenuli, nešiel v ten osudný večer po ulici sám. Bol s ním aj Ján G., ktorého už predtým a v Gemeri. Keď videl, čo sa deje s jeho kamarátom, nevedel, či ho má brániť a zachraňovať pred smrťou alebo ujsť a privolať pomoc... V tej osudnej desatine sekundy sa nevedel rýchlo rozhodnúť a tak ho násilník Jozef udrel päsťou. Chcel ujsť, no v tom ho Eugen pichol nožom do temena... Nakoniec sa mu predsa len podarilo utiecť a to mu možno zachránilo život...
Po týchto útokoch sa Jozef a Eugen spolu s partiou vybrali do známeho zábavného podniku - do nočnej vinárne Tri ruže...
SMRŤ BOLA NEODVRATNÁ
Milana H., ktorý zo všetkých napadnutých, obstál najhoršie a ktorého hrot zabrúseného skrutkovača vnikol do samého centra mozgu, z miesta činu odviezla húkajúca sanitka. Lekári urputne bojovali o jeho život a je až neuveriteľné, že takto žil ešte celých sedem dní. Žiaľ, na štedrý deň boj so životom na tomto svete navždy dobojoval...
Jozef a Eugen s partiou oslavovali v Troch ružiach. Pili víno a ďalšie okolnosti priblížila svedkyňa Margita G.: "Chlapi, s ktorými som tam bola, sa rozprávali ohľadom dajakej bitky... Zrazu tam prišli chlpatí... no, príslušníci Verejnej bezpečnosti ako sa im hovorí... Zrazu mi Eugen povedal, aby som rýchlo dala na zem svoju tašku. Urobila som to a vtedy som si všimla, že Jozef vytiahol niečo z vrecka a dal to Eugenovi a tento potom dal tú vec do mojej tašky. Potom prišli k nášmu stolu chlpatí... Zistila som, že mám v taške je nôž a skrutkovač... Obidve veci mi vzali."
K slovu sa pred súdom dostali súdni znalci, podľa ktorých: "Milan H. bol napadnutý v spriamenej stojacej polohe naraz dvomi osobami, a to jednak spredu a jednak zozadu." Súd prihlaidol na všetky okolnosti prípadu, najmä na to, že jeden z útočníkov bol v čase činu mladistvý a druhý mal iba niečo vyše osemnásť…Vraždy sa dopustili "obzvlášť surovým spôsobom a zákerne" a obaja pokračovali v násilí, "aj po tom, čo poškodený spadol na zem a bol v hlbokom bezvedomí". Po tomto útoku bezprostredne na mieste činu napadli ďalšieho muža... A vzápätí po viacerých vážnych útokoch "išli do zábavného podniku - tieto skutočnosti ukazujú na mimoriadnu hrubosť a bezohľadnosť a teda hlbokú narušenosť oboch obžalovaných". Aj keď obaja pred súdom svoje skutky formálne oľutovali, súd na to neprihliadol, ba práve naopak: "Nie je možné priznať poľahčujúcu okolnosť, lebo prejavená ľútosť na hlavnom pojednávaní nie je v súlade s ich skutočným postojom k trestnej činnosti. Útočili na poškodeného, aj keď bol v bezvedomí a navyše - skryli nástroje (skrutkovač a nôž), ktoré použili na spáchanie trestných činov v úmysle zmariť objasňovanie ich trestnej činnosti. Za tohoto stavu nemožno preto vysloviť, že spáchanie trestných činov úprimne oľutovali."
Jozef pred súdom uviedol, že bol taký opitý, že sa nepamätá do ktorých častí tela dobodal muža ležiaceho na chodníku... Podľa záverov vyšetrovania "pod vplyvom alkoholu bezdôvodne napadol každého, kto mu prišiel do cesty."
NAMIESTO POINTY
Súd uznal obidvoch - Jozefa i mladistvého Eugena - vinnými podľa obžaloby, teda zo spolupáchateľstva trestného činu vraždy a z viacnásobných pokusov ťažkého ublíženia na zdraví. Jozefovi naparil 15 rokov v tretej - najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. Eugenovi uložil päťročný trest, ktorý si vzhľadom na svoj vek odpykal v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. Súd zároveň obidvoch zaviazal nahradiť škodu príbuzným Milana H. Išlo o výdavky na pohreb v týchto čiastkach: zakúpenie rakvy s príslušenstvom 2.553 korún, prevoz mŕtvoly 39 korún 40 halierov, vykopanie hrobu 397 korún...
Autor: maj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
