kráter Giordano Bruno. Paul Withers, študent americkej Arizonskej univerzity, tento historický záznam znovu podrobne preskúmal a došiel k prekvapujúcemu záveru: Celá udalosť je asi mýtus.
Spomínaný text je súčasťou záznamov mnícha Gervasa z Canterbury. Ten píše: "Asi hodinu po západe Slnka 18. júna 1178 piati očití svedkovia videli, ako sa horný okraj nového polmesiaca zrazu rozdvojil. Zo stredu trhliny vyrazil ohromný plameň a soptil (...) oheň, žeravé uhlíky a iskry. Zvyšok Mesiaca sa vlnil ako ranený had." Tento úkaz sa podľa svedkov ešte niekoľkokrát zopakoval.
Dopad veľkého asteroidu na Mesiac by podľa Withersa vymrštil do okolia viac ako desať miliónov ton mesačnej horniny. Zem by bola vyše týždňa bombardovaná dažďom maličkých meteoritov. Asi centimetrové kúsky by našu planétu síce bezprostredne neohrozili, pretože by zhoreli v atmosfére, ale ľudia by v tej dobe museli pozorovať jedinečné nebeské divadlo, ktoré by ponúkalo 50.000 meteorov za hodinu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
