pohľad mohlo zdať, že ide o zákon, ktorý sa netýka každodenných starostí bežného človeka, opak je pravdou. Stačí si napríklad len uvedomiť, že podľa oficiálnych prepočtov priemerný občan nášho štátu z jednej viac či menej poctivo zarobenej slovenskej koruny odvádza štátu v podobe daní až neuveriteľných 46 halierov!!! Vráťme sa však k zákonu, ktorého predmetom sú peniaze, čo rôznymi kanálmi "tečú" do štátneho rozpočtu. Ide najmä o dane všetkých druhov vrátane penále a pokút za ich oneskorené zaplatenie, ako aj o správne a súdne poplatky.
Zákon ruší doterajšie Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici a nahrádza ho Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky. Zároveň zriaďuje niekoľko desiatok nových a staronových daňových úradov. Tie okrem iného evidujú a registrujú daňové subjekty a kontrolujú ich, evidujú a účtujú daňové príjmy a ak majú akékoľvek podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, musia ho oznamiť orgánom činným v trestnom konaní. Daňové orgány zároveň vykonávajú dozor nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier a sú oprávnené vstupovať do priestorov ich prevádzkovateľov. Pri plnení svojich úloh majú postavenie verejných činiteľov a Policajný zbor im poskytuje ochranu podľa osobitných predpisov.
Pomerne veľké právomoci, ktoré zákon daňovým orgánom určuje, resp. im ich nanovo definuje, sú na druhej strane vyvážené istým "pristrihnutím krídelok". Sú povinní "zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojho zamestnania", pričom táto povinnosť trvá "aj po skončení pracovného pomeru alebo výkonu činnosti". A ďalej, zamestnanci daňových orgánov nesmú zárobkovo vykonávať kontrolnú, účtovnú, poradenskú alebo inú podobnú činnosť pre daňové subjekty a taktiež nesmú zastávať funcie audítorov, komerčných právnikov, advokátov, daňových poradcov. Nesmú byť ani "členmi riadiacich alebo dozorných orgánov obchodných spoločností". Tieto zákonné úpravy vychádzajú z toho, že pracovníci daňových úradov toho až príliš veľa vedia - čo, kto, kde, ako, s kým a za koľko...
Zákon by mal spriehľadniť a zefektívniť doterajšiu štruktúru daňových úradov. Mal by... Skutočný stav je však taký, že ju de facto znepriehľadňuje. Po prvé, doposiaľ boli daňové úrady vo všetkých okresoch. Po nadobudnutí účinnosti nového zákona však budú daňové úrady nielen v sídlach okresov, ale pribudnú aj v niektorých ďalších mestách. V Košickom kraji k daňovým úradom Košice I až Košice IV (zodpovedajúcim štyrom okresom štátnej právy) pribudol Daňový úrad Košice V, pod ktorý spadá časť okresu Košice-okolie. Tá druhá časť bude zasa patriť pod Daňový úrad Moldava nad Bodvou. Podobne pribudnú aj daňové úrady vo Veľkých Kapušanoch a Kráľovskom Chlmci. V Prešovskom kraji je novovzniknutá štruktúra takáto daňové úrady Prešov I a Prešov II, ďalej úrady vo všetkých sídlach okresov a z mimookresných miest vznikol úrad vo Svite. Podľa takýchto a podobných schém sa konštitujú aj daňové úrady v ostatných krajoch. Už toto všetko samo osebe bude zrejme zdrojom zmätkov.
Po druhé, keď už vznikla nová štruktúra daňových úradov, mohla byť aspoň totožná s terajšou územnou štruktúrou súdov, ktorá síce nekopíruje všeobecné orgány štátnej správy (okresy), ale od nej sa priamo odvodzuje sústava ostatných orgánov činných v trestnom konaní prokuratúr a vyšetrovačiek. Keď už pre nič iné, tak aspoň pre to, že podľa nového zákona jednotlivé daňové úrady "majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti".
Po tretie, v súčasnosti sú v plnom prúde prípravy na reformu verejnej správy, ktorá aj keď sa vlastne ešte ani nezačala - už naplno rozhádala celú vládnu koalíciu... Dnes ešte nik nevie, či zostanú terajšie kraje a okresy a ak áno, koľko ich bude alebo či budú iné útvary štátnej správy, nehovoriac už o vyšších územných celkoch samosprávy... Jedni presadzujú model troch, resp. štyroch krajov, ďalší zasa trvajú na ôsmich krajoch a ôsmich vyšších územnosprávnych celkoch, niektorým je po chuti dvanásť krajov bez zachovania terajších okresov atakďalej, atakďalej. Napríklad Spišiaci spoločne (bez rozdielu straníckeho trička!) bojujú za to, aby Spiš bol samostatným celkom, avšak nevyberanými spôsobmi bojujú proti sebe, lebo sa nevedia dohodnúť na tom, či centrom Spiša má byť Levoča, Poprad či Spišská Nová ves... Podobne je to aj so Zemplínom, nehovoriac už o tom, že dnes ešte nie je jasné, koľko budú mať po reforme verejnej správy Košice mestských častí a z koľkých okresov štátnej správy sa budú skladať. Nuž a v tejto situácii vytvoriť úplne novú štruktúru daňových úradov je mierne povedané zbytočným mrhaním peňazí daňových poplatníkov, teda nás všetkých...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
