podnebiu a okolitej prírode. Dnes na dvore veterinárnej nemocnice korzuje v spoločnosti dvoch bocianich krásavíc. Neviem však, či sú to priateľky alebo kamaráti, ale skôr to prvé," hovorí MVDr. Gabriel Dudáš, súkromný veterinárny lekár, ktorý pôsobí v mestskej časti Michaloviec, vo Vrbovci. Dokonca má podozrenie, že Boci si po ne zaletel až do dvadsať kilometrov vzdialených Bunkoviec, odkiaľ ho dobrí ľudia doniesli so zlomeným krídlom. Medzi stovkami bocianov, ktoré zahniezdili v okolitých obciach, ho spoznáva podľa zaolejovanej hrude. "Pokúsil sa dostať do agregátu môjho auta a pritom sa silne zamazal olejom. Počas letu ho spoznávam podľa zakriveného krídla, ktoré sme mu liečili a kvôli ktorému nemohol odletieť vlani v jeseni na juh," pokračuje Gabriel Dudáš. Boci sa živí sám. Potravu nachádza na poliach za mestom spolu s ďašími druhmi. Večer sa vracia spolu s nimi až do dvora veterinárnej nemocnice. Svedčí o tom čerstvý trus na streche a dvore. Už sú preč časy, keď si sadol uprostred frekventovanej cesty a vzbudzoval "verejné pohoršenie" vodičov. Už je viac disciplinovaný, akoby zmúdrel. "Čoraz častejšie ho vidno na jednom z elektrických stĺpov vo Vrbovci, kde si opravuje hniezdo. Ak sa opäť dostane medzi "svojich", pravdepodobne nás v jeseni opustí, čo by bolo prirodzené a v súlade s prírodou," hovorí na záver Gabroel Dudáš. Súčasne dodáva, že keď sa zblíži so svojimi súkmeňovcami, odletí s nimi koncom leta do teplých krajín, kde ho povedie prirodzený pud. Nech sa však tento príbeh skončí podľa akéhokoľvek scenára, je dôkazom, že spolužitie človeka so zvieratmi v zemplínskej prírode jestvuje. A to je dobré znamenie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.