húfne odchádzať do zahraničia a zdá sa, že boj nevzdávajú. Mnohí z nich skúšajú šťastie za hranicami republiky argumentujúc, že sa cítia na Slovensku diskriminovaní či ohrozovaní Skinhídmi. "Musíme zodpovedať za svoje otázky aj za stav, ktorý tu je. Predpokladám, že momentálne, čo sa týka Belgicka, ide o krátkodobú, prechodnú vlnu. Ak zo všetkých ostatných krajín počet azylových žiadateľov zásadne poklesol a je rádovo nižší, niet pochýb, aby Slovensko bolo inou krajinou, keď sa porovnávame a vnímame trendy. Ide skôr o špekulatívnu vlnu, ktorá skúma novú situáciu, keďže od 10. apríla máme obnovený devízový vzťah," konštatoval Ján Figeľ počas poslednej návštevy na Spiši. Týmto vlnám možno podľa jeho slov predchádzať len v troch oblastiach vytvárať doma európske podmienky v ekonomike i sociálnej oblasti, o ktoré sa koniec koncov Slovensko podľa slov J. Figeľa usiluje. "Nie je to ľahké a rýchle, ale budujeme ich. Po druhé je to vlastná angažovanosť týchto komunít a ostatných sociálnych skupín, ktoré sa v tomto prostredí musia rozvíjať, ísť za bývaním, vytvárať si lepšie bývanie, vstupovať do hospodárskeho procesu napr. podnikaním, hľadaním zamestnania, ale aj politickou angažovanosťou. V samospráve, štátnej správe, prípadne aj v budúcich voľbách. Po tretie, je to európska rovina, kde postupná harmonizácia, ku ktorej EÚ prechádza, odstráni také rozdiely, ktoré by spôsobovali atraktívne cestovanie za azylom z ekonomických dôvodov," uviedol J. Figeľ. Belgicko je podľa jeho slov snáď posledným príkladom, kde tieto pomery nastali od tretieho januára a sú neporovnateľne prísnejšie a nevýhodnejšie ako predtým. "Trvá istý čas, kým to zistí aj táto azylová populácia, teda populácia, ktorá ide za ľahkým azylom. Predpokladám, že to po istom čase prekonáme a nevzniknú ďalšie osobité dôvody, ktoré by to spôsobovali," dodáva J. Figeľ. Podľa jeho vyjadrení na Slovensku neexistuje všeobecná diskriminácia. Jednotlivé prípady, ako uvádza, sú stíhané a posudzované podľa dnes už veľmi sprísnených kritérií. Ako vraví J. Figeľ, Slovensko je aj na základe tohto správania hodnotené ako demokratická a bezpečná krajina. "To je to dôležité. Každý môže mať subjektívne pocity a preto nikomu neberiem jeho názor, ale Slovensko vo svete a v Európe je skutočne vnímané pozitívne. Nestavali sme múry medzi etnikami a nestaviame segregáciu, skôr vytvárame európsku perspektívu. Samozrejme, je to dlhodobý citlivý proces, citlivý aj z hľadiska znášanlivosti a etnických vzťahov, ale skôr je, a osobitne východ Slovenska príkladom multikultúrnosti náboženského, etnického, sociálneho spolužitia, ktoré prináša do budúcich rokov povzbudenie. Nesúhlasím s takým posudzovaním Slovenska, ktoré tvrdí, že je tu diskriminácia," tvrdí J. Figeľ.

Autor: dub

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.