zastávkach. Najprv z Prahy do Trenčína. Tam mali problém iba kulisy, na hranici. Zdržali sme sa dve hodiny. Trasu Trenčín - Banská Bystrica sme zvládli celkom pohodovo, ale prísť do Košíc, to bola hrôza. Cesta je strašne dlhá a má veľa prekážok. Navyše sme si chceli na salaši pri Spišskej Novej Vsi dať bryndzové halušky, ale hodinu sme čakali, kým si nás niekto všimne. Radšej sme to vzdali," prezradil nad tanierom fazuľovice v istej košickej reštaurácii Ladislav Smoljak.
S veľkým úspechom potom členovia Divadla Járy Cimrmana, tentoraz bez Zdeňka Svěráka, zahrali hru "Švestka", ktorá pojednáva o stretnutí starcov, zvyknutých zväčša iba trepať piate cez deviate. A keď sa títo rozhodli očesať zrelé slivky, skončilo sa to napokon prázdnymi košíkmi.
Inscenácia "Svestka" podľa samotných protagonistov Smoljaka a Svěráka dokonale zodpovedá ich duševnému aj telesnému stavu. Cítia sa byť vari starými?
"V predošlých hrách sme si napísali úlohy, kde hráme mladých. Trebárs Čepelka hral v roku 1967 vo 'Vražde v salónnom kupé' policajného praktikanta. Podľa scenára vyšetroval prostitútku, ktorá mu odpovedala otázkami. Okrem iného sa pýtala, koľko má rokov. On odpovedal 21, vtedy mal 33. A teraz sme to trošku poupravili, takže hovorí: Mám dvadsaťjeden preč. Konečne sme si teda napísali úlohy pre nás ako ušité. Jednoducho, sme starí. Je to len fráza, že človek je starý, ako sa cíti. Človek je starý, koľko mu ukazujú číslice, to sa nedá odškriepiť. A keby sme to chceli brať podľa duševnej a telesnej sviežosti, často to vôbec nezávisí od toho, ako sa cíti. Niekedy sa môže cítiť zdravý a pritom je chorý," priznal sa Ladislav Smoljak, ktorému onedlho na chrbte pribudne siedmy krížik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
