po námahe, vystúpili studené kropaje na čelo i chrbát trénerov Jána Šterbáka a Vladimíra Šandrika. Z cvičení nebolo nič, hokejisti sa zaťali. Povedali si stačilo už ťahania medových motúzov popod nos, nech nasledujú skutky.
"Kapitán mužstva Slavomír Pavličko tlmočil stanovisko zverencov. Nezačnú trénovať skôr, kým nedostanú to, čo im klub dlhuje. Snažíme sa teraz nájsť z tejto šlamastiky východisko. Včera bol štátny sviatok, takže veľa sme toho urobiť nemohli. Dnes nás čaká ďalší míting, na schôdzke budeme diskutovať, čo podniknúť v záujme toho, aby sa popradský hokej nedostal do kolapsu," prezradil informácie zo zákulisia nečakaného úvodu prípravy J. Šterbák. Pravda, takéto rezolútne stanovisko športovcov sa dalo aj očakávať. Stále sa totiž dosiaľ dali učičíkať prísľubmi a termíny vyplatenia restov sa posúvali. Keďže ani po poslednom, ktorý určili činovníci ŠKP, na účty peniaze nenabehli, hráči zvolili ostrejšiu formu protestu voči ignorovaniu ich požiadaviek. Hovoriť zatiaľ štrajku by bola prisilná káva, lebo profesionáli vedia, že bez letnej prípravy by boli v sezóne stratení, lenže doteraz nevedeli inak primať zodpovedných ku konaniu... "Je smutné, že dlhy sa týkajú nielen uplynulej sezóny, ale aj predchádzajúcej. To nevrhá dobré svetlo na dianie v klube. To, že meškajú platy aj odmeny za posledné mesiace, by sa dalo pochopiť, lebo ide o prechodné obdobie, v ktorom sa hľadajú nové zdroje, potencionálni sponzori. Iná vec je, či sa staré resty museli ťahať tak dlho. Musíme o týchto záležitostiach debatovať, to je jediná cesta." Trénera Šterbáka škrie, že jeho vstup medzi policajtov sa takto zadrhol. Pravda, nie jeho pričinením, ale i napriek tomu vyžaruje z neho úsilie obrátiť kartu s horkastou príchuťou. "Všetci v klub si musia vyhrnúť rukávy a pracovať dvadsať hodín denne, inak sa dožijeme len prešľapovania namieste." Do personálnych otázok nenačrel, tie nie sú v jeho kompetencii a rozťať gordický uzol obsadenia postov prípadne ďalšími kandidátmi prináleží iným. Jeho zaujíma hlavne to, kedy začne naháňať zverencov a ktorí to vôbec budú.
To je, zdá sa, druhá boľavá otázka. "Prízvukoval som po uzavretí mojej zmluvy, že bez môjho vedomia a súhlasu žiadny hráč nesmie odísť, a to ani ten, ktorému sa skončila zmluva. Žiaľ, opak je pravda. Vo Zvolene je Harabin, v Košiciach trénuje Kroták. Neviem, ako sa to vykryštalizuje s Junasom... Mladíkov, ktorí prišli v pondelok, som ešte poriadne ani neregistroval. Prirodzene, ide mi o každého súceho jednotlivca, no ostrieľaní borci sú cenní nadovšetko." Vyzerá to tak, ako keby mu ktosi robil naschvál poza chrbát. Alebo inak: ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Do čoho to môže vyústiť? "Ak sa to neustáli, kríza je predo dvermi a klub s dlhou i slávnou tradíciou sa môže ocitnúť na periférii . Musíme udržať kvalitný káder, posilniť ho nádejnými chlapcami, čo narukujú. Hlavne však prichodí neotáľať a nestratiť už ani deň, hoci neviem predvídať, dokedy terajší postoj hokejistov potrvá..." Tento mesiac môže byť naozaj prelomovým pod Tatrami a zima sa bude možno pýtať: čo ste robili, Popradčania, v máji? Nájdu poruke nejakú solídnu odpoveď?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
