Ľudovít Čurilla, známy a všeobecne reagujúci na familiárnu skratku krstného mena Lulo. Šesťdesiat rokov je v živote človeka pomerne dlhá doba na hodnotiacu spiatočnú retrospektívu. Počas nášho rozhovoru s Lulom vírili v hlave oslávenca myšlienkové návraty na jeho doterajšiu životnú púť. U Ľudovíta Čurillu dominovali dve veľké záľuby život na kolesách a šport. Tú prvú umocňuje fakt, že 1. augusta t.r. uplynie rovných štyridsať rokov, čo si po prvýkrát sadol za volant ako profesionálny vodič sanitného vozidla NsP v Krompachoch. Telovýchova a šport má v osobnom rebríčku jubilanta prioritne postavenie. Už ako študent v Ružomberku privoňal k zápaseniu, boxu, lyžovaniu. Z pestrej palety športov prednosť dostal futbal a ľadový hokej. V spomienkach rezonuje štart za futbalové béčko Tatrana i úsmevný návrat na zahodený pokutový kop v drese A mužstva v Slavošovciach. S úsmevom zalovil v pamäti, keď ako 40 ročný hokejista Spišských Vlách v zápase v Sabinove utŕžil hokejkou po hlave od vekové mladšieho protihráča. Bol to pre mňa signál k odchodu z hokejovej scény, nedám sa predsa biť od mladších, vtipne poznamenal L. Čurilla. Od roku 1985 až po dnešok pôsobí vo funkcii prezidenta TJ Tatran Spišské Vlachy. V tejto ťažkej dobe, poznačenej všeobecným ekonomickým vákuom je aj post telovýchovného funkcionára nesmierne náročný. Týka sa to v plnej miere aj oslávenca, ktorý vďačí za plnohodnotný výkon svojej funkcie nezištnej pomoci ostatných činovníkov Tatrana a v neposlednom rade aj pochopeniu a kvalite rodinného zázemia. My mu adresujeme k jeho okrúhlemu životnému jubileu srdečné blahoželanie s prianím pevného zdravia a pretrvávajúcej životnej sviežosti a optimizmu.
Autor: gir
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
