zostavovaní vlády, žiadnu hrubú čiaru za pôsobením tejto by nerobili. V reformách podľa neho treba pokračovať, ale nie iba slovami. Čo sa týka vývoja slovenskej ekonomiky je optimistom. Dokonca tvrdí, že peňazí v štáte je dosť, iba vláda ich nedostatočne a nesprávnym spôsobom využíva.
Vaša téza o riešení problému nezamestnanosti zvýšením kúpnej sily sociálne slabších skupín obyvateľstva, pričom by sa využil výrobný potenciál krachujúcich podnikov je síce zaujímavá, ale ako ju aplikovať napríklad v Zemplíne, kde väčšina podnikov už skrachovala a tie, ktoré krachujú sú výrobnými technológiami príliš vzdialené týmto možnostiam. Akou produkciou by napríklad túto tézu mohol realizovať Vihorlat v Snine?
Nemyslím, že ste si vybrali dobrý príklad. Vihorlat v Snine má predsa nadregionálny charakter. Ja som hovoril o tzv. svojpomoci. Každý štát ale aj región má súbor podnikov, ktoré nemajú záujem dobýjať svetové trhy, dokonca ani nie celé Slovensko. Sú to menšie stavebné podniky, poľnohospodárske a potravinárske firmy, firmy, ktoré môžu vzniknúť na základe tejto filozofie cez mikropôžičkové programy a majú jeden cieľ - na danom trhu, v danej lokalite uspokojovať bežné životné potreby občanov, ktorí nie sú tak solventní, aby sa orientovali na drahé zahraničné tovary. To je základný princíp, z ktorého sa odvíja aj riešenie nezamestnanosti. Tú nevyriešia veľké nadnárodné firmy, ktorých tu možno zopár príde a možno vedia vyrobiť nejaké značné objemy tovarov. Nezamestnanosť sa dá riešiť len v danom teritóriu a na báze uzatvoreného cyklu podpory produkcie služieb a ich spotreby v danom regióne.
Stavebníctvo je v útlme. Aby sa z neho dostalo, ľudia by mali mať peniaze. Čiže žiada si to ekonomický impulz, ktorý by rozhýbal región, ale ako na to, keď ani naň niet peňazí?
Nedá sa to robiť bez peňazí, ale zdroje sa dajú definovať. Na Slovensku ladom leží 60 miliárd voľných zdrojov v slovenských bankách, ktoré nemajú žiadnu motiváciu poskytovať ich podnikateľským subjektom. Načo je potom nízky úrok keď banky úvery nedávajú? Je tu 8 miliárd korún, ktoré oproti roku 1998 sa vynakladajú navyše na platby v nezamestnanosti a sociálne dávky. Spočítajte si, za 4 roky je to 32 miliárd korún, ktoré vláda vyhodí von oknom bez toho, aby ich zapojila do efektívnej tvorby pracovných miest. Nehovoriac o privatizačných zdrojoch, ktoré sa taktiež míňajú účinkom, pretože nie sú zavesené do efektívnych programov. Okrem toho, nemôžeme sa na problém rozvoja pozerať iba z úzko regionálneho hľadiska. Treba si povedať, že v každej krajine sú tzv. centrá rozvoja. U nás sú to teraz Bratislavský kraj, Trenčiansky, Nitriansky, ktoré sčasti aj nasávajú pracovnú silu z východoslovenských regiónov, ale aj niektoré stavebné kapacity.
Dobre, lenže nemôže celý východ, prípadne celé časti Slovenska sa rozvíjať iba tým spôsobom, že budeme cestovať za prácou na západné Slovensko.
To nikto ani netvrdí. Zahraniční investori si však kladú podmienky dostupnosti územia. A to je o diaľnici. Zase sme pri peniazoch a zase pri skrátení termínu výstavby diaľníc. Tvrdím, že je lepšie za 5 rokov postaviť a za 20 rokov splácať ako 20 rokov stavať a nesplatiť nikdy. Zdroje existujú. Európske banky sú pripravené na financovanie diaľničného systému. Nemožno sa vyhovárať na to, že to zadĺži štát. Každá veľká investícia stojí štát peniaze, ale predstavuje sejbu, po ktorej možno zberať úrodu. V jednoduchých číslach sa dá dokázať, že nízky ekonomický rast produkuje obrovskú zadĺženosť štátu. A tá v roku 2001 vzrastie na dvojnásobok z roku 1998. Pritom tento dlh nebude podložený žiadnymi veľkými investíciami, budú to prejedené peniaze.
Investovať v Bratislave a okolí alebo v Michalovciach či Humennom, to sú dve neporovnateľné veci. Prečo teda nevytvoriť podmienky, ktoré by prilákali investorov do nepopulárnych regiónov. Napríklad daňové prázdniny, lacné úvery, bezcolné zóny a pod.
Dane sú neutrálne. Cez daňové systémy sa nedá dosť dobre riešiť problém regiónov ale sú nástroje tvorby pracovných miest, ktoré táto vláda zrušila. Tvrdo nás kritizovali, že sme ich používali, ale momentálne vyhadzujú von oknom práve prostredníctvom sociálnych dávok pre nezamestnaných 8 miliárd. Máte pravdu, že rozvíjať Zemplínsku šíravu je iné ako Senecké jazerá. Bol som v Maďarsku a špeciálne som si všímal systém, ktorý funguje na Balatone. Zase je to na princípe mikropôžičiek, pričom sa utvára ucelený systém centier turistického ruchu. Zemplín by práve takýmto centrom turistického ruchu mohol byť, lenže nikdy sa dostatočne nevyužila šanca komplexného dobudovania Z. Šíravy systémom služieb na európskom štandarde.
Nazdávate, že rozvoj takých centier ako je Zemplínska šírava je možné dosiahnuť iba svojpomocou, systémom mikropôžičiek a nejakou malou dotáciou? Nemal by do tohto procesu oveľa razantnejšie vstúpiť štát?
Tam som chcel smerovať. Zdroje, ktoré štát má a ktoré som už pomenoval, ale aj nové, ktoré každoročne vznikajú na úsporách, čo je okolo 35 až 40 miliárd korún, to sú prostriedky, ktoré vláda má k dispozícii, aby ich efektívne využila. Pokiaľ do toho nepôjdu banky, môže ísť vláda. Emitovať dlhopisy, stiahnuť kúpnu silu občanov a sama robiť podporné programy, môže ísť do podpory úrokových sadzieb, tak ako sa podporuje bytová výstavba, môžu sa podporovať mikropôžičky. Dôležité pritom je dotiahnuť celý systém finančného zaťaženia, nielen daňového. Previazať treba celý okruh, to znamená znížiť odvodové zaťaženie, lebo to je to, čo tvorí pracovné miesta a dáva šancu podnikateľom. Lenže ten prvý balík peňazí tu musí prísť, vláda ho tu musí nasypať a potom mať vývoj veci dobre pod kontrolou. Za 2 3 roky príde efekt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
