(resp. mali už nového). A vláda včera oznámila drastické zvýšenie platov zdravotníkom.
Súvislosť, ktorá uniká plošne každému, je drastická nemenej, ako zvýšenie taríf o hviezdnych 20-45 percent: Hasibeder a Bodner sa tu na rekreácii vyskytli iba preto, lebo slovenskí doktori by Schustera nespasili, keďže sa im nedostávalo špičkové vybavenie. Slovenský prezident sa musel zachraňovať v Innsbrucku práve a jedine preto, lebo ZDRAVOTNÍCTVO NEMÁ PENIAZE. Dokonca aj údesné organizačné zmätky pri jeho liečbe idú na konto nefunkčnosti systému, za čím trčí tiež iba deficit zdrojov.
Každý vie a stokrát bolo napísané, že keby sa tento pacient nevolal Rudolf Schuster, je už pod fialkami. O tom je v prvom rade slovenské zdravotníctvo - o deravom systéme, ktorým pretekajú miliardy, a predsa v ňom zomierajú ľudia na perforované črevá a iné banálne diagnózy. A menovite do tohto systému, ktorý mesačne produkuje deficit pol miliardy, a ešte sa zvnútra rozkráda, teraz vláda naliala 1,8 miliardy. Ale nie na lieky, zdravotný materiál či prístroje; kdeže, na platy.
Rudolf Zajac, donedávna kmeňový člen "hodnotového" krídla DS, ktorý nedávno úspešne sublimoval od hodnôt až do Ruskostrany, je zatiaľ jediný v tejto krajine, kto predložil ucelenú predstavu transformácie tejto čiernej diery. Včera na tlačovej konferencii ANO zopakoval, čo hovorí už dva roky: Osemdesiattri percent (!!) peňazí, ktoré zhltnú slovenské nemocnice, "ide na prevádzku a MZDY PERSONÁLU, NEZÁVISLE NA TOM, ČI SA V NEMOCNICI NEJAKÍ PACIENTI LIEČIA ALEBO NIE".
Ešte raz - 83 percent ku 17. Je normálny a morálny takýto nepomer? Je príčinou toho, že inak ľudia so slušnou prognózou umierajú, naozaj iba nedostatok zdrojov?? Alebo aj ich distribúcia v systéme?
Tieto strašidelné numerá nikto nespochybňuje, ani minister Kováč, ktorému však na "zvyšovacom" rokovaní vlády ušla iná súvislosť. Tvrdil totiž, že má zdroje na krytie tarifného nárastu; nový cenový výmer o minimálnych platbách vraj pustí do nemocníc mesačne 1,75 miliardy, čo je podstatne viac ako doteraz. Akurát "se vloudila" maličkosť - toto Všeobecná zdravotná poisťovňa odmieta rešpektovať, keďže pre ňu znamená nový výmer cca 150 miliónov navyše, ktoré údajne nemá. Bodaj by mala, keď zamestnáva dvakrát toľkú byrokraciu, koľkú nevyhnutne potrebuje.
Tak či inak, Kováč číslo dva, Eduard - šéf VšZP, už vyhlásil, že výmer bude veru bojkotovať. Rovnako aj menšie zdravotné poisťovne. Summa summarum - na nárast tarifných platov, ktorý vláda slávnostne odhlasovala, nebude 1.júna k dispozícii ani vindra. Ani z privatizácie SPP, na ktorú ako manu nebeskú čaká asi sedem rezortov, do konca roka nepríde nič. A teraz kontrolná otázka: Ako to budú naši "vychcaní" experti vo vláde a parlamente asi riešiť?! Ide o tých istých, ktorí na čele s Dzurindom už niekoľko týždňov vehementne rozprávajú, že odvodové zaťaženie treba znižovať (niežeby k tomu mali sto chutí, ale hľadajú antisérum proti okamžitému zníženiu daní, ktoré tlačia DS a KDH). Dovolíme si tipnúť, ako to vypáli; rozhodovať budú riaditelia nemocníc, ktorí môžu urobiť jediné: pomer fixné náklady versus liečebné náklady zmenia z 83:17 na, povedzme, 86:14. Rozmenené do života, v mrazničke skončí zase o čosi viac pacientov, ktorí mohli prežiť. Teda pokiaľ neprídu s vizitkou Rudolf Schuster...
Nikto nespochybňuje, že tarifné mzdy lekárov a servisného personálu sú na Slovensku nedôstojné. Ale pozor. Ako v každom nedostatkovom systéme, tak typickom pre socializmus, aj v slovenskom zdravotníctve spoľahlivo funguje PARASOLVENCIA (teda nie korupcia či úplatky, ako sa hlúpo obálkam a naturáliám od pacientov hovorí). Jednoducho a jasne - tarifné platy nepredstavujú pre veľkú časť lekárov v nemocniciach jediný, a pre značnú časť z nich ani rozhodujúci zdroj príjmov. Tak to proste je a sestričky si čosi zarobia tiež. Čísla, ktorými šermujú, nehovoria vôbec nič o ich REÁLNYCH, a to, s odpustením, NEZDANENÝCH PRÍJMOCH.
Ako sa však dalo spoľahlivo predvídať, lekárom je aj 1,8 miliardy málo, keď parlament "sa uzniesol" na 3,4. Čo odborový predák, to dramatickejší nesúhlas. Vláda, ktorá jedným vrzom prilepšila od apríla 2002 aj pedagógom, padá pod kolesá nátlakových akcií. Hlásia sa už aj knihovníci, keďže idú voľby, za chvíľu nebude štátneho zamestnanca, ktorý by si neodstepoval svoje tri hodinky pred úradom vlády či parlamentom. Kabinet, ktorý raz ustúpi, privoláva ďalšie mzdové vlny. Kto by už nechcel lepšie zarobiť, že?
Celé to sympatické rozdávanie má iba jednu chybu. Nereformovanú čiernu dieru, v ktorej sa bohapusto rozkráda a vyhadzuje von oknom, táto ekonomika nemôže utiahnuť. Možno sa spamätáme, keď skóre bude 99:1...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
