venuje kulturistike iba tretí rok. Predtým zakaždým štartoval za rok na jednom domácom podujatí, pri premiére na majstrovstvách Slovenska bol piaty, vlani vyhral a titul v hmotnostnej kategórii do 65 kilogramov obhájil v Dubnici aj predminulý týždeň. Zažiaril a vyslúžil si miesto v dvojčlennej nominácii na európsky šampionát v Baku. Nielenže tam išiel, ale dokonca aj zvíťazil. A navyše veľkolepým spôsobom. Naozaj o ňom platí ono známe: prišiel, videl, zvíťazil. reprezentačný tréner Ľubomír Hečko i medzinárodný rozhodca Peter Uríček boli z jeho výkonu úplne paf. To, v akej forme sa ukázal, nečakal zrejme nikto. Možno ani samotný Vlado. Má na kulturistiku predpoklady od prírody, je to talent, akých sa nerodí veľa.

Je pritom zaujímavé, že s kulturistikou si nepotykal okamžite. Hoci sa jej venuje šesť rokov, necvičil pravidelne. "Voľakedy som nepredpokladal, že budem vystupovať pred rozhodcami a divákmi," prezradil skromne V. Krištof, 24-ročný borec, ktorý býva v Šarišských Michaľanoch. K tomuto odvetviu ho pritiahol kamarát, ktorý sa mučil so železom. Priviedol ho do posilňovne, kde zostal nastálo. Samozrejme, vplyv mala naňho aj popularita slávneho kulturistu a herca Arnolda Schwarzeneggera. V čomsi sa mu chcel podobať, hoci jeho telesné predpoklady sú trochu iné. " Arnold sami vždy páčil. Tento rok sa chcem ešte udržať v mojej kategórii, ale neskôr prejdem do sedemdesiatky. Mám rezervy, tri kilogramy svalovej hmoty môžem nabrať už teraz, nešiel som na doraz." Jeho telo je geneticky predurčené na vynikanie, reaguje správne na záťaž, diétu, rysovanie. Pravda, paradoxom je, že hoci v športe Krištof triumfuje, v práci až toľko šťastia nemá.. Robil grafika, ale od prvého mája je nezamestnaný. Ťažkú hlavu si z toho nerobí, verí, že aj zlatá medaila mu pomôže pri otvorení dverí k nejakému ďalšiemu zamestnávateľovi. "Hlavne však potrebujem zohnať sponzorov, lebo to je strašné, čo som musel podstúpiť dosiaľ. Ak chcem v jeseni absolvovať ďalšiu súťaž, bez pomoci mecenášov to nepôjde. Začnem sa hotovať na svetový šampionát, uvidíme, či mi to vyjde. "

Premeniť prvý štart v národnom tíme na najcennejší kov tomu sa povie husársky kúsok. Pred cestou do Azerbajdžanu mu bol svet gombičkou, žalúdok mu neskrúcala nervozita. Hovoril si, že nemá čo stratiť. Akonáhle sa však ocitol v dejisku zápolenia, uvedomil si, že chce dosiahnuť čo najviac. "Záležalo mi na tom, aby som nič nepokazil. Talizman so sebou som nemal, ale značne mi pomohli ostatní vo výprave, tréner či Števo Havlík, druhý zlatý Slovák."" Po semifinále v sobotu už veril, že kov by mu nemal uniknúť. Až keď placku držal v ruke, uveril, že to nie je rozprávka, ale skutočnosť. Od radosti divže z kože nevyskočil, ani ho nezaujímalo, či dostane za primát nejaké peniaze od zväzu. "Zišli by sa, veď som si narobil aj dlhy."

Rozhodcovia ho vyvolali štyrikrát, upútala ich symetria, vyrysovanosť svalstva, on sám si najviac cení chrbát. Na čo pomyslel pri dekorovaní? "Na rodičov, ktorí mi držia prsty. Bol to krásny pocit a v duchu som si povedal, že tá drina za to stála." Pred domácim šampionátom diétoval 10 týždňov. Prvý týždeň mal krízu, 14 dní pred dubnickým vystúpením ho premkla ďalšia, to boli preňho najhoršie dni. "Treba to vydržať, zaťať zuby, inak výsledky neprídu." Teraz si dá dva týždne prestávku, potom sa znovu do toho pustí. Momentálne chce urobiť niečo pre svoju popularitu, aby sa o ňom dozvedeli aj iní prostredníctvom fotografií, plagátov, exhibícií. Zatiaľ na prestup medzi profesionálov nepomýšľa, to je príliš smelá idea. Momentálne mu azda stačí, že z neznámeho chlapíka sa stal hrdina. Ako poznáme kulturistov, určite nespyšnie. To by bol predsa začiatok konca a ten Vlado Krištof určite nechce.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.