civilizácii nie je známe, na druhej strane je však zrejmé, že niektorí Američania považujú za začiatok ľudstva založenie Spojených štátov.

Spony na spínanie odevov ako je mnohým známe používali už starí Gréci a neskôr aj Rimania. Boli krásne zdobené a okrem svojej prvotnej funkcie boli aj ozdobou, podobne ako dnešné brošne. A ako to bolo s Walterom Huntom?

Je pravdou, že Walter nemal problémy so zaujímavými nápadmi. Vymyslel napríklad zariadenie na spriadanie ľanu, požiarny gong a lesnú pílu. Jeho vynálezy síce pracovali, ale Walter nebol schopný zaistiť si z nich finančný prospech. Až do jedného dňa roku 1849. Sedel doma pri stole a premýšľal, ako by splatil priateľovi svoj dlh 15 dolárov. Priateľ, ktorému peniaze dlhoval, mu dal mosadzný drôt a povedal mu, že ak niečo rozumné vytvorí, zaplatí mu 400 dolárov. Po troch hodinách práce vytvoril Walter spínací špendlík. Zo 400 dolárov zaplatil dlh a zarobil svojich prvých 385 dolárov.

My však vieme, že Walter spínací špendlík nevymyslel. Jeho prínos a to nové bolo to, že k jeho výrobe použil drôt a predovšetkým to, že stočením drôtu vytvoril pružinu uzatvárajúcu špendlík a že nebezpečnú špicatú časť zakryl (preto sa spínací špendlík v anglickom origináli nazýva "bezpečnostný špendlík").

Tento jednoduchý tvar umožnil jednoduchú výrobu a preto veľké rozšírenie špendlíka. Bystrým a chytrým tvorcom nástrojov na lisovanie na ktorých sa špendlíky vyrábali sa pomerne skoro podarilo celú výrobu previesť na stroje bez zásahu ľudskej ruky. Špendlíky tak boli vyrábané úplne automaticky a dávno pred tým, než uzrela svetlo sveta mikroelektronika a počítače, s ktorými býva často automatizácia chybne spájaná.

Autor: jv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.