nim hotový mixér. Denne spia aspoň 15 hodín, keď nastane chladnejšie počasie upadnú do strnulého stavu, podobnému zimnému spánku. Žijú trvale na stromoch zavesené hore nohami, tam sa aj kŕmia, spia, pária, rodia.

Okrúhlou hlavou sa podobajú opiciam. Pomerne krátke končatiny, podľa druhu leňocha, majú zakončené dvomi alebo tromi veľkými hákovitými pazúrmi, ktorými sa zaklesnú na konároch. Dlhá srsť im rastie smerom od brucha na chrbát, teda obrátene ako iným cicavcom, čo pri polohe ich tela umožňuje stekanie dažďovej vody. Farba srsti sa mení podľa počasia. Za vlhka je zelená zásluhou drobnohľadných rias, ktoré porastajú ryhami rozbrázdené chlpy. Zviera tak získa ochranné zafarbenie v zelených korunách stromu. Pri suchom počasí symbiotické riasy zaniknú, srsť vybledne na žltohnedú alebo sivkastú, takú istú farbu má i kôra stromov, ku ktorej sa prikýňajú. Ďalšou zvláštnosťou ich kožucha je, že v ňom sídlia mole. Keď sa leňoch otrasie zahalí ho závoj vyplašených molí, čo prekvapí a odpudí prípadného útočníka. Nezvyčajný je aj pôrod leňochov. Pod rodiacu samičku sa zavesia dva až tri leňochy a vlastnými telami vytvoria akúsi ochrannú sieť, v ktorej sa bezpečne zachytí padajúce mláďa. Záchrancovia sa potom starajú o novorodenca, kým sa jeho matka z toľkej námahy nespamätá.

Leňochy sú aktívne v noci. Živia sa lístím a výhonkami, pričom sa čo najmenej unúvajú pohybovať. Keď spasú dostupné lístie, sú nútené preliezť na susedný strom. V prípade, že koruny oboch stromov prerastajú do seba, potom leňochy opatrne preručkujú z jedného stromu na druhý. Ak však takúto možnosť nemajú, musia zísť na zem a doslova sa preplazia k najbližšiemu stromu. Nie sú totiž schopné chôdze, len sa vláčia prednými končatinami a šmýkajú po bruchu. Od toľkej námahy hlasno vzdychajú.

Leňochy sú zo všetkých cicavcov azda najmenej inteligentné, napriek tomu úspešne prežívajú, najmä vďaka skrytému spôsobu života na miestach ťažko prístupných nepriateľom. Ich ozrutné pazúry sú smrteľnou zbraňou, pred ktorou majú rešpekt jaguáry i dravé vtáky. Nebezpeční sú pre ne len Indiáni, ktorí otrávenými šípkami z fúkačiek lovia leňochy pre mäso. Európania považujú mäso leňochov za nepoživateľné pre jeho odpornú chuť. Tiež koža a kožušiny týchto zvierat sú bezcenné.

Leňochy sú starobylá skupina živočíchov. Zachovalo sa ich 5 druhov; sú len stredne veľké, dorastajú dĺžku 50 70 cm. Dožívajú sa veku vyše 20 rokov. Počas treťohôr žil v Amerike leňoch Megatherium, vôbec najväčší suchozemský cicavec v histórií. Niektoré jedince merali až 7 metrov! Bolo to zavalité zviera s nízkou úzkou lebkou, mohutný trup zakončoval tlstý chvost, o ktorý sa opierali. Zadné končatiny mal mocné, predné kratšie a slabšie. Hoci to boli ťažkopádne tvory, vedeli sa postaviť na zadné nohy, keď spásali lístie stromov. Pri ďalšom vývoji sa rozmery leňochov zmenšovali, takže mohli prejsť k životu v korunách stromov. Chvost ako nepotrebný ústroj sa im skrátil, zato sa pomerne zväčšili pazúry, ktorými sa zavesujú na vetvy. Pasívny spôsob života nekládol nároky na inteligenciu, ktorá sa preto ďalej nevyvíjala.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.