čoskoro presťahovali do anglického mesta Lea Hurst, kde vyrastala. Sotva šesťročná Florence Nightingalová, len čo sa naučila písať a čítať, začala vypisovať recepty pre svoje bábiky. Neskôr liečila domáce zvieratá, pričom si starostlivo zapisovala dávky, druhy a účinnosť podávaných liekov.
Ako sedemnásťročná evidovala choroby i utrpenie ľudí, obetí epidémie moru, cholery i tuberkulózy. Rodičom vravievala, že je Bohom predurčená na to, aby sa obetovala a dala ľuďom svoje ruky, um i srdce. Oni však s jej predstavami ani konaním nesúhlasili. Vtedy chýbali lekári aj vzdelané ošetrovateľky, pretože sa liečilo skôr poverami a náhodami. Nadišiel čas zažať svetlo v temnote myslenia ľudí, pre čo sa rozhodla práve ona. Cieľavedome mierila do centra hrôzy - do nemocníc. Rodičov ubezpečovala, že život je darom božím a treba ho chrániť - ale nie iba vlastný. Svoje peniaze využívala na spoznávanie sveta. ľudí, zvykov. Navštívila nemocnice, precestovala Egypt, Grécko, Nemecko, bola v Ríme i Paríži, aby získala potrebné znalosti aj skúsenosti v liečení ľudí. V Nemecku si osvojila aj administratívnu stránku nemocničnej činnosti.
Vo svojich 33. rokoch bola Florence Nightingalová najvzdelanejšou zdravotníčkou Veľkej Británie. Svoje vedomosti však nemohla prakticky využívať. Podarilo sa to až v londýnskom sanatóriu pre ženy vyšších kruhov, kde sa stala predstavenou.
Po vypuknutí krymskej vojny v rokoch 1853 - 1856 situácia na bojiskách bola hrôzostrašná. Florence zistila, že kým Francúzi a Rusi majú dosť zdravotníkov, Briti na službu v poli nie sú pripravení, a ranení zbytočne zomierajú. Ponúkla svoje služby ministerstvu, ktoré akceptovalo jej ochotu. Nightingalovú považovali za jediného človeka, vhodného viesť expedíciu britských sestier do vojenskej nemocnice v Skutari. Tridsaťosem dobrovoľníčok sa staralo pod jej vedením o 4 tisíc vojakov, vrátane ich pravidelného stravovania. Nevyhnutné oblečenie zohnala pre 10 tisíc mužov. A výsledkom všetkého bolo nepredstaviteľné - napriek vypuknutiu aj epidémie cholery sa úmrtnosť znížila v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (kedy 66 percent patrilo medzi bežné) na 2 percentá. Kráľovná Viktória prejavila záujem o Florencine dobrodenia i vedomosti, a ľudia zbožňovali svoju ochrankyňu a záchrankyňu. Americký básnik H. W. Longenfellov zvečnil ju aj jej činy v básni Dáma so svetlom.
Po skončení vojny sa v roku 1856 vrátila do Anglicka a o štyri roky založila prvú modernú školu ošetrovateľstva v Londýne. Kráľ Eduard VII. jej udelil v roku 1907 Rad mesta Londýna. Zomrela slobodná vo veku 90 rokov, ako známa hrdinka Anglicka, ktorej novodobé praktiky v starostlivosti o pacientov, chorých či nevládnych, prevzali na celom svete. Medzinárodný výbor Červeného kríža udeľuje na jej počesť každý druhý rok medzinárodné vyznamenanie - Medailu Florence Nightingalovej, určenú najlepším, najoddanejším zdravotným sestrám, ošetrovateľkám. Ocenenie celosvetového významu sa priznáva len na návrh národných spoločností ČK.
Každý rok si tiež u nás pripomíname Medzinárodný deň sestier 12. mája aj preto, že jej myšlienky sú stále rovnako aktuálne.
Autor: Jola Nováková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
