aj obsahovo slovných. Chronické zaplavovanie informáciami vyvoláva rôzne nervové duševné poruchy, ktorých príčinou je informačný stres.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži presycovanie sa informáciami, prevažne obrazovými. Výskumy ukázali, že človek, ktorý prežíva veľa hodín pri televízore, dostáva sa do stavu duševnej pasivity. Do stavu, ktorý sa podobá námesačníctvu. Televízia so svojimi programami je akousi formou telehypnózy, čiže hypnózy na diaľku.
Ďalším dôsledkom programov, ktoré chrlia televízne stanice je aj to, že divák, pokiaľ nestačí všetky sledované programy rozumovo spracovať, ukladá si videné sledy obrazov do podvedomia. Neskôr, v okamihoch nebezpečenstva, pri poplachovej reakcii či dočasnej strate kontroly, môžu celkové obrazy či sledy dejov, uložené v podvedomí, prevziať vedúcu úlohu v správaní a konaní. To je tiež jedna z príčin mnohých kriminálnych činov, keď v nestrážených okamihoch prevládnu vzory z kriminálnych filmov a udalosti zo života kriminálnikov. V tomto smere môžu mnohé programy o zločincoch, o násilnostiach a rôznych prejavoch surovosti, znamenať priame ohrozenie iných, lebo človek vo svojich prejavoch je nakoniec výslednicou toho, čo kedy naňho pôsobilo a čo zažil.
Zvlášť nebezpečné je to v prípade detí, ktoré môžu sledovať programy bez výberu, len aby rodičia mali od nich pokoj. U dospelých, ktorí pri televízore pestujú tučnotu a pasívne konzumujú prívaly obrazových a slovných informácií, nevznikajú také škody na duševnom zdraví ako u detí. Tie so svojou duševnou ovplyvniteľnosťou prijímajú všetko, či tomu rozumejú alebo nie.
Aby bolo jasné, nie sme proti výhodám, ktoré v oblasti informovanosti a využívania voľného času televízia prináša. Chceli sme však upozorniť, že všetko má svoje hranice, že nadmerné a pasívne zahlcovanie obrazovými informáciami je proti ľudskej prirodzenosti a môže mať negatívne dôsledky na našu psychiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
