keďže prebrala toto slovenské pomenovanie), pristúpilo sa k utvoreniu futbalového žiackeho a dorasteneckého družstva. Tí, ktorí futbalu rozumeli, ani chvíľu nezaváhali, ale pomaly s fanatickou láskou začali pracovať s mlaďou. V nej videli perspektívu. Koncom 30 rokov sa im podarilo vytvoriť dorastenecký celok, ktorý vyhral majstrovstvá Východoslovenskej futbalovej župy a tak sa ŠK SLÁVIA PREŠOV kvalifikoval do finále bojov o majstrovský titul SLOVENSKA a PODKARPATSKEJ RUSI. Boli to posledné majstrovstvá v predvojnovej ČSR, na ktorých sa zúčastnili majstri všetkých slovenských žúp a to ČSŠK Bratislava, ŠK Ružomberok, ŠK Slávia Prešov a ČsŠK Užhorod, keď pred týmto semifinále vyradili dorastenci Prešova ČsŠK Košice výsledkami 3:1 a 1:1. Prešov porazil doma ČsŠK Užhorod 3:2, no v Užhorode prehral 0:3, o čo sa zaslúžil Juraj Kalapoš, ktorý strelil 2 góly. Tento neskôr vynikajúci futbalista hral potom v roku 1938 za dorast Prešova, keď po obsadení Podkarpatskej Rusi sa stal obyvateľom Solivaru. Ligový hráč Prešova to po oslobodení to skúsil aj v Košiciach v ŠK Jednota, neskôr odišiel do Francúzska, kde až do svojho zranenia hral ligu a vo Francúzsku dnes žije.
Kto trénoval žiacke a dorastenecké družstvá ŠK Slávia Prešov? U žiakov to bol natrvalo ŠTEFAN NAHÁČ, no až do roku 1939 to boli bývalí hráči prvého mužstva, ktorí sa skoro každoročne striedali až dovtedy, keď to prebral do svojich rúk ešte aktívny ligista EMIL BIHARY. U prešovských dorastencov zotrval až do roku 1945. Tento ťah sa veľmi osvedčil, pretože ŠK SLÁVIA mal v rokoch 1939 - 1945 prím vo výchove futbalistov na celom Slovensku. Stavil na vlastnú liaheň. Už z predvojnového dorastu začali hrať za mužstvo dospelých Pavol Senderský, Juraj Kalapoč, Pavol Steiner a Pavol Rusnák. Pri spomienke je okrem trénera Emila Biharyho nutné spomenúť historickú osobnosť, pravú ruku trénera a vedúceho družstva dorastencov ŠK Slávia, redaktora športu Slovenského denníka vydávaného v Prešove - GUSTAVA ARGAJA. Nebol futbalistom, ale futbalu rozumel a tak mohol o ňom aj písať dôveryhodné články. Okrem redaktorčiny v denníku SLOVENSKÁ SLOBODA bol pri dorastencoch dievčaťom pre všetko. Čo bolo treba vybaviť, išlo cez neho. Neskôr prevzal dorastenecké kormidlo, aj keď nemal "trénerské školy" a papiere. Podobným typom trénera bol v Bratislave nezabudnuteľný LEOPOLD "JIM" ŠŤASTNÝ, ktorého pokladám, a nielen ja, za najlepšieho trénera storočia na Slovensku. Obaja totiž postavili trénerskú latku veľmi vysoko. O tom, čo vedeli, by sa dalo napísať veľmi veľa. Oni totiž nerobili z futbalu nijakú vedu a svoje počínanie postavili na základy prirodzenosti. Nik ich doteraz na Slovensku nedobehol, v trénerskej činnosti sa im na základe ich výchovy ako hráčov priblížili Ing. Jozef Karel, Anton Malatinský, Štefan Jačiansky. Keď som už oboch trénerských velikánov spomenul, musím bezpodmienečne tlmočiť ich krédo (neverím, že sa na ňom dohovorili a môžem ich citovať oboch, pretože ma obaja trénovali): "Tréner je na to aby si vybral typy hráčov a tí musia zabezpečiť 80 percent úspechu. Ostatných 20 percent, aby to bolo úplné, doplnia tréneri. Trénera veľkého formátu a jeho kariéru majú v rukách len a len hráči!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
