viedol rozhovory so slovenskými politikmi. Lepšie povedané, s gumovými podobizňami známych politikov. Nie každý vie, že bábky vytvoril výtvarník Vojtech Farkaš a takmer nikto netuší, že je to Rožňavčan, žijúci v Bratislave.
Rukami mu prešli tváre väčšiny opozičných aj koaličných politikov. Na ich výrobu vyvinul špeciálny materiál. O dotvorenie konečnej podoby členov Národnej rady sa postarala manželka sochára, tiež výtvarníčka. Dnes busty slovenských politikov ležia na polici jedného z bratislavských ateliérov V. Farkaša v náhodnom poradí. Vedľa seba nájdete Dzurindu s Mečiarom, či Bugára hneď pri Slotovi. "Politikov som modeloval podľa fotografií. S niektorými z nich som sa stretol na špeciálnej výstave ich gumových dvojníkov. Ich reakcie boli rôzne. Niektorí sa sami zo seba smiali, iní sa radšej ani neprišli pozrieť," povedal V. Farkaš.
Svoju karikatúru prijal bez problémov Peter Weiss, sám podotkol, že zmysel pre humor mal ešte predtým, než vstúpil do politiky. "Nikdy som nebol urážlivý a vždy som si vedel urobiť dobrý deň aj sám zo seba. Viem prijať vtipy na moju adresu. Keby bral človek v politike všetko úplne vážne, tak by sa iba zožieral. Čo však nemám rád je zlomyseľnosť," uviedol pred časom na spomínanej výstave P. Weiss. Bývalému ministrovi obrany Pavlovi Kanisovi sa podľa V. Farkaša síce nepáčila uniforma a brigadírka na hlave, ale nakoniec to vzal športovo a za svoju gumovú podobu doniesol umelcovi fľašu whisky.
Prácu na karikatúrach predstaviteľov vysokej politiky považoval V. Farkaš viac za zábavu, než za tvorbu, ktorej by sa chcel dlhodobo venovať. "Bola to zaujímavá práca, ale gumákov mám už plné zuby. Istý čas som bol dokonca pod dozorom vyššej moci. Teraz mám svoj pokoj," poznamenal V. Farkaš. Najradšej sa venuje tvorbe voľnej plastiky. Najnovšie je to kombinácia kameňa s bronzom. "Je to dosť zložitá technológia. Kameň trochu prepracujem, obrúsim a vymýšľam rôzne tvary. Je to taká filozofia. V každom kameni vidím už popredu istú podobu. Vytvorím napríklad spojenie muža a ženy, zeme a vesmíru bez presných, ohraničených kontúr. Vždy hľadám isté súvislosti," vysvetlil V. Farkaš.
Pre kamene chodieva V. Farkaš k moru. Naloží nimi plný kufor auta, aby mal z čoho tvoriť. "Raz sa to akosi nepozdávalo colníkom. Pýtali sa, čo veziem a keď som povedal že kamene, chceli ich vidieť. Nešlo im do hlavy, na čo mi je toľko veľkých kusov. Povedal som, že som sochár a nabral som si plné auto, lebo Michelangelo tvrdil, že v každom kameni je socha, len ju treba nájsť. Pustili ma so slovami, nech teda hľadám," vyrozprával zážitok na colnici V. Farkaš.
Vytvoril aj niekoľko kolekcií obrazov, ako však sám hovorí, maľoval len vtedy, keď si skalpelom porezal prst a nemohol modelovať. "Na maľovanie mám ešte času dosť v starobe," povedal s úsmevom. Ako dieťa chodil V. Farkaš do Ľudovej školy umenia v Rožňave, nie však na výtvarný odbor. Rodičia ho dali na husle. "Netvrdím, že nemám vzťah k hudbe. Od malička som hrával s Rómami len tak, podľa sluchu. Cvičiť etudy a cvičenia z nôt ma nebavilo. Čoraz častejšie som odkladal slák a počas hodín som vždy prešiel do triedy k výtvarníkom. Spolu s nimi som kreslil a maľoval. Rodičia sa to dozvedeli až neskôr. Ale neprotestovali," spomenul s úsmevom V. Farkaš. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, neskôr sa mu podarilo dostať sa na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave.
Na otázku, či sa jeho blízky pri kúpe darčekov pridržiavajú k jeho umeleckému cíteniu a vkusu poznamenal, "buď dostávam rôzne humorné predmety, kedy na tvare a kvalite veľmi nezáleží, alebo mi známi prinesú originálne darčeky." Dcéra mu z Tchajwanu poslala k narodeninám preparovaný žraločí chrup. Má zbierku hodnotných totemov a drevených masiek. Na nedostatok práce sa V. Farkaš nesťažuje. Svoju tvorbu prezentoval nielen na Slovensku či v Čechách, ale aj v Slovinsku, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Anglicku. Jeho diela sú známe aj v Kanade. V súčasnosti pripravuje niekoľko plastík na výstavu v USA. Podľa jeho skúseností je v zahraničí o umenie väčší záujem ako na domácej pôde. Situácia sa však postupne mení k lepšiemu aj na Slovensku.
Autor: Jana KUMIČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
