megakonferencii s honosným titulom "Európske nové demokracie - líderstvo a zodpovednosť". Ide o spoločné podujatie zástupcov 19 členských a 9 kandidátskych krajín NATO, ktorého neskrývaným účelom je metódou brainstormingu vyprodukovať dostatok presvedčivých argumentov, prečo by sa malo NATO ďalej rozširovať. K tomu poslúži niekoľko paralelných panelových diskusií, v tej "najhviezdnejšej" vystúpi aj Mikuláš Dzurinda.
Konferencia je pokračovaním seriálu, ktorý mal premiéru presne pred rokom práve na Dunaji (za menej početnej účasti) a po medzizastávke vo Vilniuse sa vracia späť. Dvojnásobné hostiteľstvo Bratislavy nie je žiadnou náhodou, naša vláda investovala nesmierne energie do prezentácie Slovenska ako lídra bezpečnostnej integrácie. Okrem nespornej potreby a výhodnosti začlenenia do NATO má k tomu ešte jeden excelentný dôvod - ak v tejto oblasti slovenská zahraničná politika uspeje, táto vláda už de facto ako neúspešná odchádzať ani nemôže.
K veľkému nasadeniu motivujú aj signály, ktoré nedávno v USA zachytili František Šebej a Peter Weiss. Nielenže existuje vôľa viacerých vplyvných kongresmanov podporiť samotný rozširovací proces, ten sa navyše môže využiť aj ako predvolebná výpomoc súčasnej garnitúre. Vynašiel sa totiž model, pri ktorom by sa ani potenciálnym návratom Mečiara, ktorého nemôžu na Západe ani cítiť, veľa neriskovalo. Slovensko proste do NATO pozvú s takou "bezpečnostnou záklopkou", že ak by sa v Blave po nasledujúcich voľbách vytvorila taká vláda, aká sa im nepáči, v parlamentoch krajín NATO pozvanie jednoducho neratifikujú. USA a ďalšie krajiny by sa teda fakticky k ničomu nezaväzovali, ide iba o dobré posolstvo, že prípadne na decembrovom summite 2002 Slovensko pozvú, ak...
K tomuto scenáru je nutné dopísať iba "drobnosť" : aby nejaké rozširovanie NATO vôbec bolo. Obrovská konferencia za účasti premiérov všetkých kandidátskych krajín, Václava Havla, Zbigniewa Brzezinského, Jacquesa Rupnika, etc. je presne o tom, aby zaznel taký zborový chorál, aký by ani administratíva George Busha nemala prepočuť. Pretože, a to je možno väčšou prekážkou ako desať Mečiarov, U.S. vláda má dnes úplne iné zahraničnopolitické priority; globálne je to najmä juhovýchodná Ázia, Rusko, "blízke zahraničie" - Amerika, a v Európe potom hlavne presvedčovacia kampaň za systém protiraketovej obrany.
Preto vzniká zaujímavá situácia, keď imidžová reklama smerom do zahraničia hrá dôležitejšiu rolu, než reálna schopnosť dobre sa doma na integráciu pripraviť. Navyše sa javí potrebné vymazať negatívny dojem vyvolaný veľmi nešťastnými prešľapmi Česka, ktoré sa stihlo za dva roky členstva dokonale skompromitovať, či už sólojazdou pri kosovskej kríze, či absolútnym bordelom vo vlastnej armáde, v ktorej jediné čo funguje, je azda už len korupcia a šikana. Podľa viacerých spriaznených lobistov, ktorí pre náš vstup v USA pracujú, "keďže dlho žili spolu v jednej krajine, existuje vážna obava, že sa Slováci budú správať v aliancii podobne ako Česi".
Faktom pritom je, že dôvody na takéto podozrenia si produkujeme aj sami. Stačí sa započúvať do argumentária niektorých, bohužiaľ aj veľmi vysoko postavených a najzanietenejších priaznivcov nášho vstupu. Napríklad jednoznačne najčastejším pozitívom, ktoré sa spomína, je ekonomická výhodnosť - prídu investície, kapitál a pod. To je pravda, akurát v konzervatívne cítiacej a tradicionalistickej Bushovej administratíve sa môžu oprávnene pýtať, či už nemajú v NATO aj bez Slovenska dosť sebeckých členov. Nemá ich prečo zaujímať, že táto rétorika sa chrlí najmä preto, lebo potrebujeme zvýšiť percento podporovateľov vstupu - čo je, mimochodom, ďalšia machuľa na predvstupovom portréte Slovenska. V Poľsku, pre zaujímavosť, podporovalo a podporuje členstvo v NATO 80% populácie, v Maďarsku síce menej, ale s podobným výsledkom tam dopadlo predvstupové referendum. A zase zostáva ako strašiak iba to Česko...
Keďže to bude konferencia o "líderstve a zodpovednosti", bolo by zvlášť milé, keby sa v príspevkoch tuzemských rečníkov objavili aj sviežejšie a hlbšie argumenty. Najmä na Dzurindu sa bude hľadieť s veľkým záujmom a z jeho prejavu budú panvičkovať všetky agentúry. Nemalo by sa mu prihodiť napríklad také faux pas ako v marci, keď v priebehu jediného týždňa hovoril raz o tom, že na Slovensko prišlo v r. 2000 najviac investícií zo všetkých krajín V-4, a druhýkrát dal tie isté krajiny V-4 za príklad toho, ako pekne po vstupe do NATO rastú zahraničné investície.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
