vyvrcholil druhý deň medzinárodnej konferencie Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť. Deklarovali v ňom svoj záujem o Európu ako celok, z ktorého nebude žiadna časť vylúčená z dôvodu historického, zemepisného alebo z dôvodu momentálnej nestability. Európsku bezpečnosť označili za nedeliteľnú a základnú súčasť jednotnej a slobodnej Európy.
Účastníci konferencie súčasne vyjadrili presvedčenie, že NATO zostane jadrom transatlantickej bezpečnosti a európskej stability a že bezpečnostná dimenzia Európskej únie (EÚ) poslúži na zvýšenie možností NATO.
Prijatiu tzv. bratislavského vyhlásenia predchádzali panelové diskusie účastníkov a príhovor slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. Predseda vlády SR očakáva, že pražský summit NATO na jeseň v roku 2002 rozhodne o ďalšom rozšírení aliancie o konkrétne krajiny.
"Budovanie a rozširovanie NATO naplní náš historický osud a urobí Európu bezpečnejšou," povedal.
Súčasne sa vyslovil za nevyhnutnosť zachovania silnej angažovanosti USA v Európe, rozvinutia Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) a rozšírenia NATO.
Európa musí prevziať viac zodpovednosti za svoju vlastnú bezpečnosť, pokračoval premiér. Preto Slovensko a ostatné ašpirantské krajiny podporujú Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. Tá však nesmie byť konkurenciou NATO alebo duplikáciou jeho funkcií, ale mala by posilňovať transatlantickú väzbu a zároveň prevziať na seba väčší diel zodpovednosti za spoločnú bezpečnosť.
Podľa pozorovateľov však bol vyvrcholením druhého dňa konferencie prejav českého prezidenta Václava Havla, ktorý vyjadril presvedčenie, že Slovensko i Slovinsko majú veľkú šancu dostať na pražskom summite aliancie v roku 2002 pozvánku na členstvo v NATO.
"Pokiaľ naše hostiteľské Slovensko nestretne nejaký tragický zvrat, k čomu verím že nedôjde, má podľa môjho odhadu spolu so Slovinskom veľkú šancu. Za Českú republiku môžem zodpovedne povedať, že bude takýto krok celou silou podporovať," vyhlásil Havel.
Bez ohľadu na stanovisko Ruska by mali byť podľa Havla už na pražskom summite súčasne oslovené aj pobaltské krajiny - Estónsko, Litva a Lotyšsko. Ústup pred geopolitickými, geostrategickými alebo prestížnymi záujmami Ruska pri integrácii Pobaltia do aliancie by bolo "tým najhorším, čo by mohla aliancia urobiť," povedal. Zdôraznil, že neprizvať tieto štáty z "ohľaduplnosti k pocitom či strategickým úvahám Kremľa" by vo svojom dôsledku znamenalo, že "strach Ruska z rozšírenia NATO o tri pobaltské štáty je oprávnený, teda že NATO má skutočne agresívne či imperiálne protiruské úmysly".
Podľa českého prezidenta je dobrým znakom, že sa nadchádzajúci summit NATO bude konať v Prahe, kde bola v roku 1991 zrušená Varšavská zmluva, a tým sa pred desiatimi rokmi de facto zrútilo bipolárne usporiadanie sveta. NATO výberom tohto miesta podľa Havla prevzala na seba nepriamy záväzok k ďalšiemu rozširovaniu.
"Neviem si predstaviť, že by sa vrcholná schôdzka NATO mohla konať v Prahe bez toho, aby na nej aliancia prizvala na členstvo ďalších uchádzačov," povedal Havel.
Ďalším z vrcholov druhého dňa konferencie bol prejav bývalého poradcu amerického exprezidenta Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti Zbigniewa Brzezinskeho (v podvale na tejto strane).
Druhý rokovací deň konferencie, ktorej cieľom je prehĺbiť diskusiu o rozšírení NATO aj EÚ, uzavrela slávnostná večera na Bratislavskom hrade, podávaná prezidentom SR Rudolfom Schusterom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
