Tam kde nebol perspektívny ako športovec, je dnes Martin Bercel vedúcim trénerom atletiky

Humenné - Ľuďom s blízkym vzťahom k atletike ho netreba nijak zvlášť predstavovať. Už na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov zaujal

svojím talentom, dostal sa do povedomia odborníkov i športových fanúšikov a v roku 1990 sa stal aj najlepším športovcom Humenského okresu. Martin Bercel (na snímke), lebo o ňom je reč, si vtedy vybojoval miesto najskôr v juniorskej a potom aj seniorskej ešte česko-slovenskej reprezentácii, v ktorej pocítil aj odvrátenú stranu reprezentačnej mince. Po sklamaní prišlo zranenie, nútená ročná prestávka, po nej nevydarený pokus o návrat až sa zdalo, že jeho športovej kariére je koniec. Po rokoch akoby sa všetko na dobre obracalo. Priaznivci atletiky určite začiatkom tohto roka postrehli, že Martin Bercel (na snímke), dnes už 28-ročný atlét Slávie UK Bratislava, sa vracia na športovú scénu. V polovici februára sa objavil v slovenskom reprezentačnom drese v trojstretnutí Maďarsko - Slovinsko - Slovensko, v ktorom bol druhý v trojskoku (15,35 m) a tretí v diaľke (756 cm). Ešte výraznejšie sa o návrat na atletickú scénu prihlásil o týždeň na halových majstrovstvách Slovenska, kde v diaľke získal titul výkonom 759 cm (jeho druhý najlepší halový výkon) a v trojskoku skončil na druhom mieste výkonom 15,48 m (jeho osobný halový rekord). A aj to bol dôvod, po jeho návrate domov do Humenného, k spoločnému stretnutiu.

* Začiatky. Všestrannú atletickú prípravu dostal Martin Bercel v Školskom športovom stredisku na ZŠ Dargovských hrdinov v Humennom, ktoré viedli Anton Geletka a Mikuláš Vatľák. Od začiatku najviac inklinoval k skokom a bližšia mu bola výška. Pozrime sa na jeho žiacke osobné rekordy: 4. ročník - výška 120 cm, 5. ročník - výška 133 cm, 6. ročník - výška 146 cm/diaľka 479 cm, 7. ročník - 158/525 cm, 8. ročník - 170/543 cm. S týmito výkonmi sa dostal na Športové gymnázium v Košiciach, ale tu v skúšobnej dobe pravdepodobne nepadol do oka trénerovi. Ten mu totiž po pol roku oznámil, že pre skokanské disciplíny nie je perspektívny a napriek zvýšenému úsiliu v druhom polroku, sa Martin po roku vrátil do Humenného a nastúpil na tunajšie Gymnázium. Na atletiku nezanevrel, akoby chcel dokázať, že jeho košický tréner sa mýlil. Trénoval individuálne, s niečím mu pomohol Pavol Dukovský, známy humenský tréner, s niečím ujo Emil Bercel, telocvikár zo ZŠ Kudlovská, až sa na humenskom Gymnáziu vytvorila výborná partia atletických nadšencov.

* Prvé úspechy. Názory svojho košického trénera začal Martin Bercel čoskoro vyvracať. Už ako gymnazista sa stal trojnásobným majstrom Slovenska vo výške a jeden titul získal aj v diaľke. Na majstrovstvách ČSFR v roku 1990 získal v skoku do výšky titul medzi juniormi a medzi seniormi skončil na 4. mieste. Výkonom 215 cm zdola viacerých svojich bývalých kolegov z košického športového gymnázia, čo bolo pre neho samotného nielen určitou satisfakciou, ale aj povzbudením do ďalšej usilovnej prípravy. To sa už stal poslucháčom Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave a členom Strediska vrcholového športu v Slávii UK. A jeho športový rast napredoval. Hneď v prvom roku sa stal halovým majstrom ČSFR v diaľke (739 cm), v lete získal federálny titul v trojskoku (15,63 m) a v diaľke utvoril slovenský juniorsky rekord výkonom 777 cm.

* Prvé sklamania. Pri telesnej výške 180 cm usúdil a odborníci jeho myšlienky podporili, že v skoku vysokom na supervýkony pomýšľať nemôže. A tak sa hlavnou disciplínou Martina Bercela stala diaľka a ak mu to časovo na pretekoch vychádzalo, krátil si čas, hoci bez špeciálnej prípravy, aj v trojskokánskom sektore. V roku 1991 figuroval v európskych juniorských tabuľkách v diaľke na 6. mieste, ale na majstrovstvá Európy v tejto disciplíne sa nedostal. Nominačné miestenky sa vystavovali na základe domáceho juniorského šampionátu, kde za tak trochu podivných okolností, skončil v diaľke až na treťom mieste a trojskok vyhral. Do Solúne tak cestoval ako trojskokan. Pocit krivdy v ňom vyvolal vzdor, preniesol ho do trojskokánskej súťaže, ktorú viac-menej odsabotoval a s jedným tréningovým skokom obsadil 12. miesto. Po druhýkrát vo svojej kariére cítil krivdu a po druhýkrát sa zastrájal, že ju výkonmi odčiní, lenže... Pred zimou v roku 1992 ho postihlo zranenie chodidiel, ktoré ho na rok vyradilo z činnosti, ba bolo takmer začiatkom jeho predčasného konca.

* Odložený návrat. Po vzniku Slovenskej republiky sa Martin Bercel pokúsil o návrat. V hale skočil do diaľky 762 cm, vonku 767 cm, čo bolo celkom sľubné, ale... Zrazu neboli finančné prostriedky na športové strediská, Martin ostal bez trénera a keďže sa blížil záver školy, atletika sa ocitla na vedľajšej koľaji. Po skončení štúdia ostal na fakulte, ale jeho obľúbené športové disciplíny mu ostali už len ako koníček. Napriek tomu, hoc len po krátkej príprave, stačil získať na národných šampionátoch dvakrát zlato v trojskoku, druhé miesto v diaľke i vo výške, ale napriek tomu to vyzeralo na jeho odchod z atletickej scény. Po získaní doktorského titulu ostal v Bratislave rok bez práce. Príležitosť sa mu naskytla takmer pred dvoma rokmi. Na začiatku školského roku 1999/2000 nastúpil ako tréner atletiky na OŠG v Košiciach.

* Nové impulzy. Zmena prostredia, návrat medzi športovcov a tréningy so svojimi mladými zverencami, to boli pre Martina Bercela nové impulzy. Po pol roku, vo vlaňajšej zimnej sezóne obsadil na halových majstrovstvách Slovenska dve druhé miesta - vo výške výkonom 211 cm a v trojskoku, kde dosiahol 15,27 m. A to ho utvrdilo v presvedčení, že skutočne sa môže do svojich skokanských sektorov ešte vrátiť. V lete na majstrovstvách Slovenska v B. Bystrici už vybojoval v diaľke titul výkonom 747 cm a v trosjkoku mu 15,56 stačilo na druhé miesto. A to mu vynieslo opätovné pozvanie do reprezentácie Slovenska. Na Európskom pohári družstiev v B. Bystrici sa síce na pľac nedostal, ale v úlohe náhradníka sa tešil z postupu Slovenska do vyššej kategórie. A keďže sa mu darí aj pracovne (na starosti má šesť zverencov) a vo februári sa stal vedúcim trénerom atletiky tam, kde voľakedy nebol pre atletiku perspektívny, a tak má chuť aj do prípravy. Tu konzultuje s kolegami trénermi, ale kontakty nadviazal už aj s reprezentačným trénerom slovenských skokanov Michalom Pogányim.

* Zámery a ciele: Medzi tie najbližšie patrí obhajoba letného titulu v diaľke, ktorým by si chcel vybojovať miesto v reprezentácii Slovenska na Európsky pohár družstiev v Budapešti, ale už nie v pozícii náhradníka. Perspektívne Martin Bercel pomýšľa na osobný rekord nad 780 cm, ktorým by si vytvoril predpoklady pre účasť na halových majstrovstvách Európy 2002 vo Viedni, prípadne i na letný šampionát starého kontinentu, ktorý bude v Mníchove. A zo Slovenska to tiež nie je ďaleko. Lenže..., k dosiahnutiu týchto športových cieľov je potrebná aj adekvátna príprava a k tej sú zas potrebné financie. A sme na začiatku. Z atletického zväzu ani z bratislavskej Slávie UK nijakú pomoc nedostáva a preto aj sám hľadá možností. Snáď by sa to zlepšilo jeho plánovaným prestupom do HI-TEC-u B.Bystrica, kde sa formuje atletický klub do ktorého by ho radi získali. On sám by uvítal každú čo i menšiu pomoc aj z rodného kraja pod Vihorlatom, kde sa teraz pomerne často vracia. Snáď by ju dobrými výkonmi a úspešnou reprezentáciu náležite refundoval. Nuž, Martin, držíme palce a veríme, že v zime vo Viedni ani v lete v Mníchove chýbať nebudeš.