Košiciach, prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy. Mal sa jej dopustiť obzvlášť surovým spôsobom 13. januára lanského roka v ubytovni Slavošovských papierní. Po požití alkoholu a fetovaní toluénu tam v byte na treťom poschodí okolo 22. hod. zaútočil na devätnásťročnú Janu B. zo Slavošoviec. Nožom ju 19-krát bodol do krku, hrudníka, chrbta a pohlavných orgánov. Spôsobil jej viacnásobné bodnorezné poranenia, na následky ktorých zakrátko v dôsledku šoku po úraze a krvácania na mieste činu zomrela.
Roman D. spáchanie tohto hrôzuvzbudzujúceho činu v prípravnom konaní nepoprel. Argumentoval tým, že po rozchode s priateľkou Eliškou K. začal od zlosti i žiaľu nasávať. Pil celý týždeň, raz pivo, potom vodku, kým neminul všetky peniaze, čo mal. Od rána popíjal aj 13. januára. Večer prišiel domov. Smädilo ho, ale keďže žiadny alkohol nemal, napadlo mu, že bude fetovať toluén. "Fetoval som na posteli a to tak, že som sa donaha vyzliekol a na hlavu som si natiahol mikroténové vrecúško. Keď som sa prebral, bolo mi zle. Chcel som vstať a zrazu som pocítil úder do hlavy a počul som nejaké hlasy… Zistil som, že som akýsi lepkavý. Šiel som do kúpeľne, pozeral som sa do zrkadla a videl som, že som celý krvavý… Vrátil som sa do izby a tam som zbadal ležať na zemi nahú ženskú postavu. Chytil som ju a uvedomil som si, že má na sebe krvavé škvrny. Nehýbala sa. Nevedel som, kto to je, lebo som ju nepoznal, " uviedol Roman pred vyšetrovateľom. Dodal tiež, že sa obliekol a bez toho, aby sa umyl, šiel do miestneho espressa. Chcel cigarety, ale peniaze už nemal. Dostal ich však na úver. Neskôr sa stihol vlámať do zdravotného strediska a zastavil sa i v miestnej tlačiarni, odkiaľ si odniesol škatuľu s toluénom… Pätnásť minút po polnoci ho zadržali policajti, ktorí išli preveriť vlámanie do zdravotného strediska. Roman im oznámil, že zabil nejaké dievča… Na nič viac sa nepamätal. Tvrdil, že pôvodne sa on sám chcel zabiť, pretože ho nebavil život.
Po vznesení obžaloby prokurátorom však Roman D. poslal na prokuratúru vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Janu nezabil on, ale Vladimír H., ktorý v prípade vraždy vystupuje ako svedok. Priznal sa vraj len pod jeho tlakom, lebo sa mu vyhrážal zabitím. "Povedal, aby som vzal vraždu na seba, že on spácha do šiestich mesiacov samovraždu a v liste na rozlúčku napíše, ako to bolo…" presviedčal Roman najprv vyšetrovateľa a neskôr i senát, pred ktorým uviedol nasledovnú verziu:
"Cestou do pohostinstva som stretol Vlada H. Spolu s ním sme si dali po pive a nejaké vodky. Rozprával som mu, že ma nechalo dievča a on mi na to, aby som si z toho nič nerobil, že všetky sú ku… Pýtal sa ma, či mu nepožičiam byt, že má priateľky. Povedal som mu, že hocikedy, a že by mohol nejakú prihrať aj mne. Bol som opitý, pamätám si, že som hral šípky a že mi niekto požičal 200 korún…" doloval v pamäti obžalovaný. Nepamätal sa, ako prišiel na ubytovňu, len na to, že ho zobudil Vladimír H., ktorého nechal v izbe a sám odišiel von fetovať. Keď sa vrátil v predsieni sa zobliekol a šiel do izby, kde ho ktosi tresol fľašou po hlave… Bol presvedčený, že to bol Vlado H. Len čo sa prebral z omráčenia, zistil, že je zakrvavený…"Začal som zbierať šaty rozhádzané po zemi a potom zbadal na zemi ležať postavu… Kľakol som si k nej a pritom som pravým kolenom narazil na nôž. Chytil som tú postavu, dvíhal som ju k sebe a potom som ju pustil… Zdvihol som zo zeme nôž a niekam som odišiel… Viem, že som sa rozprával s policajtom a povedal mu, že asi som niekoho zabil…" vypovedal obžalovaný.
Jeho spolubývajúci z cely, do ktorej bol umiestnený počas vyšetrovacej väzby však tvrdia, že Roman im presne opísal a aj názorne predviedol, ako Janu zavraždil. Včera defilovali pred súdom traja. Hovorí Marek K.: "Je pravda, že som bol na cele s Petrom L., Radom S. a tiež s obžalovaným Romanom D. To on nám porozprával aj ukázal, ako zabil nejakú ženu. Hovoril, že ju násilím prinútil vojsť do jeho bytu a prikázal jej, aby sa vyzliekla. Poslúchla ho až potom, keď z kuchyne doniesol nôž a položil ho na nočný stolík pri dverách. Potom sa vyzliekal aj on, čo tá žena využila a keď si sťahoval sveter, udrela ho pivovou fľašou do čela. Povedal nám, že sa vtedy zohol po nôž, a keď to ona zbadala, pokúsila sa prebehnúť cez posteľ k oknu, pričom ju pichol nožom do chrbta a do krku…Spadla na posteľ a on ju jednou rukou pridržiaval a druhou, v ktorej mal nôž, pichal dovtedy, kým sa neprestala hýbať…" vypovedal svedok a s menšími nepresnosťami to zopakovali aj ďalší dvaja kumpáni z cely. Nebola to jediná verzia, lebo Roman im postupne predložil ešte ďalšie dve, podľa ktorých Janu zavraždil jeho brat a nakoniec kamarát Vladimír H. Tomu zodpovedal i patričný počet listov. Písal ich nielen obžalovaný, ktorý mimochodom žiadal o pomoc dokonca i Boržu, bossa košického podsvetia, pričom mu išlo o fyzickú likvidáciu Vladimíra H., ktorý vypovedal v jeho neprospech, ale aj svedkovia. Senát sa veru poriadne zapotil, kým zistil, kto ten-ktorý list písal a prečo… Ukázalo sa, že úlohou svedkov bolo získať od Romana D. čo najviac informácií a písomné priznanie, ako Janu B. zavraždil. Podarilo sa im to pod zámienkou, že Marek pozná istého všemocného Igora, ktorý mu pomôže dostať sa na slobodu… Obžalovaný však tvrdí, že list napísal pod nátlakom svedkov. "Vyhrážali ste sa mi, že ma zakvačíte a každý si bude myslieť, že som sa obesil a aj inak a to len preto, aby ste získali výhody pre seba. Písali ste tie hlúposti a posielali listy o všetkom, čo som povedal, lebo ste chceli úľavy," opakoval obžalovaný dookola pri konfrontáciách so svedkami. "Ty si na nás vykrikoval, že sme konfidenti aj všeličo iné," bránili sa Peter L. a Marek K. Vysvitlo však i to, že na "spoluväzňa" neboli nasadení prvý raz. Na jednej strane popierali, že by to robili kvôli osobnému prospechu, no list zaslaný prokurátorovi svedčil o opaku. Marek priznal, že za "objasnenie" v poradí už druhej vraždy, očakávali splnenie údajného sľubu vyšetrovateľa, a to upustenie od obžaloby, resp. odpustenie polovičky trestu, čo sa však nestalo. Naopak, teraz sú v situácii, keď majú obavy o vlastnú bezpečnosť. Jeden po druhom odmietali vypovedať, ak im súd nezabezpečí ochranu vo výkone trestu, resp. vo väzbe. To však nebolo v kompetencii predsedníčky senátu a tak od tejto požiadavky upustili. Ak vezmeme do úvahy fakt, že ich poslanie bolo verejným tajomstvom, obavy týchto svedkov sú opodstatnené. Väzni nemajú radi špicľov-udavačov a dávajú im to aj patrične najavo, o čom svedčia i nasledovné výpovede: "Nie raz, ale už viackrát som bol vo výkone trestu napadnutý, naposledy včera, keď ma na cele niekto škrtil a udrel ma po oku. Bolo mi povedané, že keď dnes pôjdem svedčiť, dopadnem veľmi zle, že zdochnem…" uviedol prvý. "Vo väzbe som už tretí rok, na cele sa mi vyhrážajú smrťou, že mi odrežú hlavu… Cez okno na mňa vykrikujú, že som konfident a podobne…" tvrdil druhý.
Pojednávanie bolo odročené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
