vlastne došlo, kto všetko je, okrem Hamžíka, ešte zodpovedný, a či vôbec nie je expodpredseda vlády iba nevinnou obeťou. A napokon, čo z toho všetkého ešte politicky, systémovo a trestnoprávne vôbec vylezie.
Uistenia eurohovorcov o tom, ako kauza vôbec neovplyvní ďalší beh prístupových rozhovorov, sú bohužiaľ iba vyviňovaním sa z vlastného dielu zodpovednosti. Faktom je, že EK zmätočnou formuláciou výbušnej správy z 26. apríla pripravila Hamžíka o stoličku a spustila najväčšiu aféru tejto koalície, v ktorej navyše ani sama nebude zďaleka bez viny. Preto sa EK snažila od počiatku učesať a neutralizovať dopady. A to rétorikou aj činmi; kritické "zastavenie tendrov a projektov" zo 6. apríla bolo napríklad zrušené nie O TRI TÝŽDNE po zasadaní "monitorovacieho výboru", ako avizoval (a blufoval - odkiaľ to mohol vedieť?!) v prvom šoku Hamžík, ale okamžite 27. apríla.
Veľkú hmlu vniesli do kauzy Dzurindove argumenty, ktorými detronizoval Hamžíka. Niežeby si náš "národný koordinátor" zahraničnej pomoci nezaslúžil facku napríklad aj za to, že sa vybral na Veľkú noc rekreovať miesto toho, aby rokoval s veľvyslancom EU Rochelom, v čom ho musel zastúpiť vedúci úradu vlády, ktorý bruselskému emisárovi v Blave naozaj nie je rovnocenným partnerom. Nepriestreľnou skutočnosťou však je, že Hamžík si hrdelný trest zaslúžil v prvom rade nie svojím konaním po 6. apríli, ale pred ním. Obhajoba expodpredsedu, že po udaní manželky inicioval okamžite odvolanie R. Tótha, ho vyviňuje iba zo zodpovednosti v intervale od 12. marca (vtedy prišlo udanie - aj Dzurindovi) do 6. apríla. Základnej a neodpustiteľnej chyby sa totiž Hamžík dopustil v priebehu celého predchádzajúceho roka, keď upozornenia na osobu R. Tótha, vrátane tých od Pála Csákyho, podcenil resp. ignoroval. Je politicky zodpovedný za to, že námietky Csákyho hodnotil ako jeho "stranícku agendu" či nespokojnosť s tým, že projekty favorizované SMK neuspeli. Nemožno vylúčiť, že vecne mohol mať trebárs aj pravdu, vylúčiť ale možno, že by na Csákyho podozrenia mal také uspokojivé vyvrátenie, že by sa smel zachovať tak, ako sa zachoval. Podstatné teda je, že keby vnímal svojho vládneho kolegu nie ako stranícku konkurenciu, ale partnera, k terajšiemu škandálu by neprišlo. To je jedine a len Hamžíkova zodpovednosť a kardinálny argument, prečo mal odísť.
R. Tóth svojou činnosťou živil indície od nepamäti. Doslova tak - už Mečiarov exminister Vojtech Tkáč bol presvedčený, že "veľmi podstatne ovplyvňoval rozhodovacie procesy tak na úrade vlády, ako aj v Bruseli". A keby Tkáč bol vo funkcii dlhšie, "dal by návrh na jeho odvolanie", aj keď pripúšťa, že nemal priame podozrenie z trestnej činnosti. Toto je ďalší moment, ktorý mal pochopiť Hamžík; on totiž kde vystupuje, tam rozpráva, že "nemal proti R. Tóthovi žiadne dôkazy", a ani Csáky mu nevedel nič z podozrení zdokumentovať. Netreba - mal aplikovať prezumpciu viny a dnes by bol ešte podpredsedom vlády.
Paradoxne, Hamžík sa veľmi nemýli v tom, že sa stal obeťou hystérie. Najprv Reuters a potom slovenské médiá naozaj dezinformovali - vskutku nebeží o "masívne podvody" vo výške údajne až 2 miliárd. A tu je ďalší kľúčový moment; R. Tóth nekradol ani netuneloval, ako správne konštatuje Hamžík, keďže na ÚV naozaj "nebola ani koruna". R. Tóth "iba" (aj to zatiaľ údajne) zneužíval informácie, ktorými disponoval, na zvýhodňovanie "spriatelených" firiem v tendroch o europeniaze.
Na toto sa už objavil aj veľmi konrétny dôkaz: "Záznam zo stretnutia k stratégii BIOCLAR", čo je firma, ktorá má v popise činnosti "projektovanie, výrobu a prevádzkovanie technologických zariadení na čistenie odpadových vôd". R. Tóth sa, ako štátny úradník s funkciou "VÝKONNÝ KOORDINÁTOR PRE VYUŽÍVANIE FONDOV EU", na tomto stretnutí zúčastnil, pričom dostal - podľa záznamu - celkom konkrétne úlohy, ako "metodicky zabezpečiť" presadenie istého projektu na ministerstve životného prostredia. Niet čo riešiť - vidíme klasický klientelistický vzorec, s dôvodným podozrením na korupciu.
Vzhľadom na to, že R. Tóth podliehal pracovnoprávne vedúcemu ÚV, nesporná je aj zodpovednosť Dzurindovej "šedej eminencie", Tibora Tótha. A tu začína akási paralela s Hamžíkom - ani u T. Tótha, podobne ako Rolanda, to nie je prvý "průser". Mikuláš Dzurinda bol už viackrát aj verejne vyzývaný, aby tohto človeka vykopol (spomeňme iba nedokázané obvinenie "vysokého činiteľa" KDH zo 120 miliónového úplatku, kauza Filistein, kauza Sepp). Za vedúceho úradu vlády nesie veru politickú zodpovednosť premiér vlády. Čo, v danom prípade - na rozdiel od Hamžíka - ešte nemusí byť dôvod na odvolanie. Na hlboké zamyslenie však určite...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
