zapadnutých uličkách, na dedinách, v mestách, v oknách škôlok, bytov, úradov aj v oblokoch manzárd, kde ľudské oko sotva spočinie. Ibaže by sa náhodou nudilo v autobuse, ktorý stojí príliš dlho na červenú na križovatke a pohodí pohľadom k nebu, až mu zrazu do očú udrie sila modrej hviezdy.
Orion pobláznil národ. Vymyslel kampaň, v ktorej každý, kto bude mať v okne hviezdu a nájde ho špeciálny Orion tím, okamžite za hviezdu zinkasuje v okne na dlaň 25000 korún + za každý produkt čokolády spomínanej značky ďalšiu paťtisícovku. Súťaž zvrhnutá na pretekanie v nalepovaní papierových ilúzií odštartovala už pred Veľkou nocou, prebiehala počas celých sviatkov, ba aj po nich. Orion tím chodil po mestách, necestách, dedinách a rozdával peniažky. Tak stotisíc na deň. Suma sumárum mu stačilo za deň natrafiť na štyri hviezdy v okne a v ten deň mu padla. Viac ako stotisíc bobákov denne rozdať aj tak nemohol. Ale národ holubičí a veruže aj bratov Čechov, sa zblbnúť nechal. Opäť sme raz boli československy za jedno. Urobili sme čokoládovej firme úžasnú reklamu, a dokonca v zabudnutom čssr kurze 1:1. A o to vlastne šlo. Lebo, kde vaše očko kuklo do okien, zovšadiaľ sa to na vás škerilo. Niekde jedna, no niekde nelenili a zapratali okenné tabule aj dvoma či tromi kúskami. Zbedačený národ pod vidinou zisku skočí na všetko.
Nekrivdime ale všetkým. Možno v niektorých rodinách nešlo o vidinu zisku, len o vydupaný detský rozmar, o výplň smutných prázdnych oblokov, alebo o udržanie ducha tradície: " Pozri Fero, aj oni majú, aj Stela má... Veď keď môžu oni, môžeme aj my!" A tak hviezdy rástli, poslušne trónili na sklenených tabuliach a robili svoju reklamnú prácu. Nevadí, že za ňu denne dostali zaplatené len štyri hviezdy z toho "megastááár" spoločenstva.
A zvyšné? V tom chvate istotne len omylom zabránili prísunu denného svetla do teplých príbytkov. A tak na počudovanie im nemáme čo vyčítať. Oni si svoju prácu plnia naďalej vzorne. A budú si ju plniť u mnohých určite aj dlho dlho po limite. Lebo málokto z nalepovačov hviezd tuší, kedy Orion tím končí svoju prácičku. Veď čo keď práve my, a čo keď práve vtedy... Začarovaný kruh sa uzatvára. Už len pár bonbónikov na šľahačke.
...keď si vylepí hviezdu dedkov 80 - ročný kamarát. Veď žije sám, a hoci nemá vnúčatká, aspoň mu nie je otupno. Veď na hviezdy si už za tie roky zvykol. Červená či modrá... a keď sa už hrnieme medzi tých dvanásť európskych, spečatiť to "dajako treba".
...keď v jednej východoslovenskej obci sa nájde ziskuchtivec, ktorý hviezdy prichádzajúce do bytových schránok, ukradne, zhromaždí a poďho predávať ich nevedomým ľuďom na dedinu. A oni kúpia, veď čo by nie. Veď čo keď práve oni...
...a kúpi ich aj babka, lebo si myslí, že lacno prišla k vianočným ozdobám do okien. Dík babi.
...a puknú všetci vo východoslovenskej obci od zlosti, keď dorazia hviezdy s návodom, bezplatne aj do ich schránok. Lebo donáška, ako to už na dedinách býva, meškala. Ziskuchtivec bol rýchlejší. Parom by ho vzal!
Národ dozrel? Áno. Dozrel pod ďalšie jarmo. Reklamné. A tak sa tešme národ holubičí, a spočiňme častejšie pohľadom na oblokoch, lebo sme vyzreli. Tentokrát na hviezdy štvorcípe a modré.
Autor: Katarína Meščanová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
