čo čudovať, že u mladých amatérskych tvorcov je to podobne. Tí však nemajú ani veľa príležitostí na to, aby tomuto zlyhávaniu zabránili. V Košiciach existuje projekt (ako jeden z mála na celom Slovensku), ktorý poskytuje mladým tvorcom príležitosť na vyjadrenie a realizáciu. Je to QiudO - Divadlo mladých tvorcov, ktoré založil Róbert Šveda, ktorý má za sebou už veľké úspechy aj napriek tomu, že je ešte len študentom filmovej réžie VŠMU v Bratislave. V rámci Qiuda, Robo uviedol dve hry a do tohto repertoáru prispeli ďaľší mladí tvorcovia, ktorými sú Dano Duračinský v poste režiséra a Peter Orgován ako dramaturg. Na doskách Qiuda uviedli absurdnú komédiu Teléfónny zoznam chorvátskeho autora Fadila Hadžiča. Premiéru uviedli 21. 4. 2001 a reprízy ešte máte možnosť stihnúť 21. a 28. 5. o 19.00 hod. na scéne Bábkového divadla v Košiciach. Herecky boli do hry obsadení profesionálni herci Štátneho divadla Attila Bocsárský a Dana Košická. Aj napriek tomu, že v hre vystupovali len dvaja herci, kvalitu to na umeleckom zážitku neubralo, pretože nie je umením mať veľký herecký súbor a honosnú scénu, ale podať pravý výkon. Ako nám sám Dano v rozhovore prezradil, nechal sa trochu inšpirovať experimentálnou scénou JORIK. Mladý režisér ukončil konzervatórium - hudba klarinet a rád by pokračoval v štúdiu činohernej réžie na VŠMU.
* Ako si sa vlastne dostal k divadlu?
"Divadlu som sa začal venovať tak, že som najprv do divadla chodil. A vlaste takto som sa potom dostal k réžii."
* Prečo práve táto hra?
"Myslím, že hra má, čo povedať. Hlavne v tejto ťažkej dobe, dnes na Slovensku. Mám pocit, že kto ju vidí, nájde v nej kúsok seba. Ja som sa v nej tiež našiel a myslím, že osloví širokú verejnosť. Má možnosť byť úspešná."
* A čo škola? Mal si nejáké možnosti na realizáciu?
"Umelecké školy sú špecifické v tom, že ten, kto má záujem na sebe pracovať, ten robí. Kto nie, tak nie. Školu končia ľudia s diametrálnymi rozdielmi v záujme o umenie. Škola mi poskytla jednu a to jedinečnú možnosť, keď to môžem povedať, pretože som sa dostal do kontaktu s týmito ľudmi. Hral som v Bábkovom divadle, v orchestri dva roky, v Štátnom divadle, čo sa týka hudby. Mal som možnosť hrať aj ako herec. V Bocatiovi som hral Bocatia."
* Čo je podľa teba zaujímavejšie robiť? Herectvo, či réžiu?
"Všeobecne si myslím, že herectvo je zaujímavejšie. No konkrétne z môjho pohľadu je zaujímavejšia réžia. Herectvo nech robí ten človek, ktorý to vie."
* Ako vidíš svoju budúcnosť z postu režiséra?
"Ja si beriem svetlý príklad z Roba Švedu. Verím, že urobím pár dobrých vecí a potom budem mať, čo ukázať. Dúfam, že sa dostanem na školu, pretože môžem byť neviem aký geniálny, keď nemám školu... a nie som Bednárik, ktorý ako jediný režisér na Slovensku školu nemá, no aj tak je na komerčnej scéne najviac žiadaný."
* To, že sa premiéra vydarila sme postrehli aj my... Aké boli ohlasy na hru?
"Ohlasy na hru boli pozítívne, hlavne na premiére. Aj keď si myslím, že v dnešnej dobe ťažko niekto povie, niečo negatívne priamo do očí..."
* Je možné, aby sa človek, ktorý nie je vôbec v kontakte s tvorcami Quida mohol realizovať tiež v tomto projekte?
"Ak ma niekto pocit, že má čo povedať svetu prostredníctvom divadla, v akejkoľvek forme, či už ako herec, režisér, nie je problém sa ozvať a ukázať, čo viem. Keď chce niekto robiť a nie kvôli peniazom, ale kvôli tomu, aby kultúra žila, myslím, že je potrebné otvárať brány."
* Mali ste nejakých sponzorov?
"Z ministerstva kultúry sme dostali finančné prostriedky, no najnezaplatileľnejšie boli asi priestory, ktoré nám poskytlo Bábkové divadlo v Košiciach."
* Chcel by si tvoriť tu alebo újsť za hranice Slovenska?
"Chcel by som ostať tu. Môj brat je lekár a momentálne ešte aj študuje filmovú réžiu v Paríži. Volal ma tam párkrát, ale ja chcem ostať tu. Mne sa Slovensko páči a bol by som najradšej, keby som mohol robiť tu!"
Autor: Marianna Mazáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
