televízii. Medzi nimi aj Slováci. Hoci do vlasti prileteli v piatok, ešte včera boli rany čerstvé a dôvodov na rozmýšľanie stále neúrekom. Čo sa stalo, že Slovensko vypadlo vo štvrťfinále? Prečo sme sa nepriblížili k striebru v Petrohrade? Prečo sme zlyhali ofenzíve , robili chyby v bránení, dali sa vylučovať a inkasovali lacné góly? Samotný lodivod Ján Filc povedal, že potrebuje ešte pár dní na to, aby bez emócií dal na papier hlavné zádrhy. Odosobniť sa nie je také jednoduché. Čo sa sprostredkovane javilo ako veľká bolesť, to vnímali aktéri priamo v Nemecku inak, možno trochu s obrúsenými hranami kritického pohľadu. Za niečo mohli jednotlivci, v iných slabinách mal prsty celý kolektív. Komu prisúdiť väčšiu vinu?- na to je ťažká odpoveď. Všetci sú v tom asi rovnako namočení. Niektorí hernými výpadkami, ďalší menšou morálnou výzbrojou. Aj o tom sme sa zhovárali s obrancom Martinom Štrbákom (na fotografiách v tmavom).
Posledné vystúpenie proti Česku ste sledovali nedobrovoľne ako divák po zranení v dueli s USA. Bolo to pre vás najväčšie sklamanie?
"Určite. Hlavne po tom, čo som sa dozvedel, že vo štvrťfinále nastúpime proti českému tímu. V tejto krajine hrám, poznám dosť rivalov, myslím si, že to proti nim aj viem. Zranenie ma ešte aj teraz trochu bolí, ale liečim sa , šetrím si rameno. Pobolieva to na dotyk, no operácia by sa mi mala vyhnúť."
Slovenský hokej ešte nemá na to, aby každý rok ryžoval medaily na šampionáte. Vyskytli sa však momenty, ktoré nútia k zamysleniu. K čomu sa najčastejšie vraciate vy?
"Pred podujatím som spomínal, že nejdeme bojovať o zlato, aj keď sme na medailu pomýšľali. Skôr nám išlo o to ukázať dobrý hokej. Nazdávam sa, že sme si až takú hanbu neurobili, snažili sme sa odviesť maximum. Naša hra od zápasu k zápasu bola lepšia. Škoda, že práve v rozhodujúcom zápase so susedmi sme prehrali. Keby sme vyhrali, sme slávni. Tak to v športe chodí. Škrie ma aj skutočnosť, že sme nezdolali Američanov, boli by sme tak obsadili piatu priečku. To by bolo reálne zrkadlo našej výkonnosti."
Spomínate síce herný nárast s pribúdajúcimi vystúpeniami, no bilancia po zápase s Rakúskom hovorí o opaku.
"Nemožno predsa porovnávať Rakúsko či Japonsko so špičkovými krajinami zo Škandinávie, zámoria či s Českom. Herne sme sa pomaly zlepšovali proti silným. Nešlo o to dať slabším po desať gólov, nad tým by sa nikto nepozastavil. Skôr je dôležité držať krok s lídrami svetového hokeja. Tam už rozhodujú maličkosti, jeden gól."
Práve v tom bol pes zakopaný, že kým rivali zvládli každú činnosť, ktorá podmieňuje konečný výsledok, nám šťastie utekalo pomedzi prsty.
"Presilovky, malé individuálne chyby to ovplyvnilo naše výsledky."
Podľahli sme všetkým semifinalistom, nezaslúžili sme si uchádzať sa o miesto na výslní, to nemožno poprieť, všakže?
"Minulý rok na šampionáte sme tiež v nadstavbovej časti neukázali bohviečo, prehrali sme s Kanadou a Českom, dokonca dosť vysoko. Rozhodujúce však bolo rovnako ako teraz vyhrať duel s Američanmi - postúpili sme. Boli sme odrazu slávni, po súboji s Fínmi ešte viac, dostali sme sa do finále. Naposledy sa to odvíjalo takisto do jedného výsledku. Tiež teoreticky sme neboli ďaleko od podobného husárskeho kúsku, no predsa Česi boli jasne lepší. Išlo o náklonnosť šťastia dostať sa ďalej."
Takže vlani nám karta vyšla a v tomto roku nie, možno to takto zjednodušiť?
"V Rusku bol o trochu lepší kolektív na viacerých postoch, nechýbala osobnosť Mira Šatana, ktorý to držal pohromade na ľade i mimo neho, dokázal kolektív usmerniť. Keďže tieto atribúty nechýbali, išla ruka v ruke aj herná pohoda, mohli sme sa radovať z historického triumfu. V Nemecku toto všetko chýbalo."
Ako lepší kolektív bol pred rokom herne či ľudsky?
"Priamo v akcii sme sa dokázali viac povzbudiť, vyburcovať. Vybičovali sme sa k maximu, dobrým výkonom. Kto nehral, bol náhradníkom, vedel vliať sily ostatným, nikto sa neurážal, bola lepšia partia, ktorá nepoznala limity v ceste za výsledkami. Nechcem nikoho menovať z aktuálneho tímu, ale vyskytli sa jednotlivci, ktorí sa dokázali uraziť, nedali do hry úplne všetko."
Boli to skôr mladší borci?
"Nerád by som zachádzal do podrobností."
Vy ste však okúsili pred rokom pozíciu náhradníka, čakateľa na možnosť vstúpiť do turnaja. Ako ste to v Petrohrade prežívali?
"Robil som všetko pre to, aby som dostal šancu. Makal som naplno aj mimo ľadu a snažil som sa o to, že keď nastúpim na zápas, aby som bol pripravený. Mám však taký dojem, že naposledy to niektorí chlapci brali úplne laxne."
Nechceme byť generálom po boji, ale už počas podujatia sa ozvali kritické hlasy týkajúce sa obrovského prílevu mladíkov bez väčších skúseností. Nálepka NHL im dala zelenú do nominácie, no viacerí polemizovali s týmto radikálnym krokom trénera Filca.
" Je pravda, že doma zostali hráči, ktorí by si miesto zaslúžili a v krízových momentoch by možno odohrali viac. Ich skúsenosti by sa zišli, trebárs v prípade Riša Šechného, ale to nie je moja parketa. Skladba tímu je v kompetencii pán Filca a on teraz musí nájsť veci, čo boli zlé a určiť východiská."
Či už berieme naše účinkovanie z akejkoľvek strany a rešpektujeme všakovaké hľadiská, v žiadnom prípade nemožno nepristaviť sa pri absencii obetavosti, srdca, dravosti. Kamže sa tieto vlastnosti podeli?
"Tréner nás karhal za to, že veľa gólov sme dostávali v oslabení. Obetavosť je dôležitá práve v týchto prípadoch, vtedy sa treba hodiť do strely, blokovať puk vlastným telom. Nerobili sme tak, vyčítal to aj mne. Dávam mu za pravdu a týkalo sa to všetkých, či obrancov, ale aj útočníkov. Pokiaľ ide o nedostatočnú športovú drzosť pred bránkou súpera, nemožno inak, než s tým súhlasiť. Akonáhle nestrelíme gól, nemôžeme predsa rátať s tým, že žiadny ani nedostaneme. Okrem toho ďalšou kapitolou boli zbytočné fauly, hlavne útočné, ktoré vôbec nemuseli byť. A potom sme v oslabení akoby naschvál dostali gól."
Hokejista fauluje vtedy, ak buď nestačí inak pokryť rivala alebo sa nevie ovládať a taktickú disciplínu považuje za zbytočnú. Z čoho spravidla pramenili naše priestupky?
"Je to vec každého hráča, ako dokáže potlačiť emócie, ako sa rozhodne. Naozaj však niektoré zákroky boli zbytočné."
Pritom v obrane figurovali napríklad iba legionári a aj medzi útočníkmi dominovali hráči zo zahraničia, ktorí predsa majú skúsenosti so svetovým trendom. Alebo sa rozhodcovia na Slovákov pozerali inými očami?
"Zopárkrát mali strážcovia pravidiel iný meter na nás, hlavne v zápasoch s Českom a Švédskom, keď arbitri darovali konkurentom aj dvadsať percent."
Cítili ste sa lepšie v Petrohrade alebo na týchto MS?
"Nechcem nikoho uraziť..."
Nemusíte predsa uvádzať jednotlivcov...
"Ja sa snažím s každým vychádzať dobre, nestalo sa mi, aby som sa s niekým poharkal. Zdalo sa mi však, že vlani to bolo o niečo lepšie, ako v súčasnej partii."
Pýtali sme sa pred odchodom na turnaj, kto bude vedúcou osobnosťou. Počuli sme vyhýbavé odpovede, priebeh zápolení ukázal, že lídrom nebol nikto. Súhlasíte?
"Líder by mal byť iba jeden. Zdeno Chára je kvalitný hokejista a aj v civile, súkromí veľmi fajn chalan. Neviem, či predtým už bol kapitánom. Predsa len je to mladý hráč, zbiera skúsenosti. Možno i niekoho z mužstva možno prekvapilo, že céčko sa ušlo jemu . Otázne je, či sa tomu každý podriadil a rešpektoval ho...Zdeno si plnil povinnosti, snažil sa tím viesť, motivovať, mal posedenia, rozhovory s chlapcami, robil všetko pre úspech, no neviem, ako ho brali ostatní."
Na nemeckých štadiónoch ste mali aj vy inú rolu, hrali ste od začiatku. Ako dopadla vaša súkromná inventúra?
"Snažil som sa hrať to, čo sa odo mňa očakávalo, hlavne precízne v defenzíve, jednoducho, načas a presne rozohrávať. Nie som spokojný s hrou v oslabení, keď sme neraz inkasovali a často z dorážok."
Pobadali ste nejaký posun v prístupe trénera J. Filca k zverencom?
"Má svoju filozofiu, ktorej sa drží. On sa nezmenil, snažil sa, prízvukoval to, čo stále..."
Zostávalo na vás, hráčoch, ako to rozmeníte na drobné.
"Asi tak."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
