tichosti. Nečudo, veď oslavovať tentoraz ozaj nebolo čo. Nepresvedčivá hra a pramálo vydarených kombinačných akcií mali za následok celkové 7. miesto. O umiestnenie však až tak nejde, veď tradičné hokejové veľmoci disponovali kvalitnými kádrami a skončiť v štvrťfinále rozhodne nie je hanbou. Prekvapuje však fakt, že naši hráči nedokázali nadviazať na to, či ich zdobilo v Petrohrade - bojovné srdce. A bez neho sa 'silní' porážať nedajú, štyri prehry s elitnými súpermi (Fínsko, Švédsko, USA, Česko) to iba potvdrdili. Stačí si len spomenúť na olympiádu v Lillehameri. Aj tam Slováci vypadli v štvrťfinále s Ruskom po predĺžení. Podľa predvedeného výkonu na tamojšom turnaji i v samotnom štvrťfinálovom stretnutí si však vtedy ozaj mohli povedať - nemali sme šťastie. Tvrdiť to isté po MS 2001 by bolo azda až rúhaním. Každý čo i len trošku objektívny fanúšik musí uznať - účasť v semifinále sme si nezaslúžili. A aký je pohľad samotných hráčov? Na to sme boli zvedaví i my, a tak sme po návrate oslovili 21-ročného útočníka slovenského výberu a Phoenixu Coyotes, Košičana Ladislava Nagya.

Očakávania mužstvo nesplnilo, aké sú teda pocity bezprostredne po návrate?

"Veľa ľudí čakalo, že postúpime ďaleko a budeme hrať o medaily. Škoda, nevyšlo nám to."

Vypadnutie v štvrťfinále sa pochopiť dá, mrzí však najmä to, že ako obhajcovia striebra sme nedokázali poraziť ani jedného protivníka z kategórie silnejších.

"Stačí sa pozrieť na zápas s USA. Boli sme v ňom určite lepším mužstvom, vyslali sme v ňom 48 striel, kým súper 18, ale aj tak sme prehrali 1:3. V koncovke nám to proste nevychádzalo. Gólových šancí sme mali dosť, ibaže sme ich nepremieňali."

Vo výbere sa to hráčmi zo zámoria hemžilo, o to prekvapujúcejšie je, že sme sa v útoku presadiť nedokázali.

"Nemali sme ani štastie. Niekedy by hádam stačilo dať šťastný prvý gól a potom by to už išlo."

Petrohradský tím sa nám zdal o poznanie bojovnejší. Vy ste na MS v Rusku neboli, ale predsa len, dali do hry všetci chlapci potrebné nasadenie?

"Všetci sme sa snažili, každý chcel postúpiť ďalej. Chýbala nám osobnosť, akou bol minulý rok Šatan."

Chýbala aj dispciplína, a tak bola trestná lavica pre slovenských hokejistov akoby druhým domovom. Takto sa na úspech pomýšľať nedá, iste vám to denne prízvukoval i tréner Filc. Prečo jeho slová nenašli odozvu?

"Iste, boli sme často vylučovaní, lenže arbitri pískali úplne všetko a my, ktorí hrávame v zámorí, na takýto spôsob rozhodovania nie sme zvyknutí."

Musíte však priznať, že niektoré fauly boli až zbytočne hlúpe a naivné.

"Určite. Taký je však hokej, faulom sa nevyhli ani iné mužstvá."

Iste, ale kým ostatné mužstvá strieľali v presilovkách góly, my nie. V početných výhodách sme zväčša predvádzali nesúrodú hru. Súvisí to s nezohratosťou?

"Presilovky sme trénovali každý deň, no napriek tomu nám nevychádzali. Nácviku zakladania útokov sme venovali veľa času, ale na ľade nám to jednoducho nešlo."

Rozhodujúcim duelom na MS je štvrťfinále. Prehra s Čechmi 2:0 nie je až taká hrozná, lenže na druhej strane treba priznať, že naši susedia boli herne lepší o viac ako dva góly.

"Jasné, boli lepší. Škoda však, že sme za stavu 1:0 nedali nejaký náhodný gól, výsledok mohol byť iný."

Veď to, proti Čechom sme gól mohli streliť ozaj iba náhodný, pretože pred ich gólmana Hniličku sme sa dostávali len sporadicky a naše šance by sa hádam dali spočítať na prstoch jedenej ruky.

"Pred zápasom sme sa dobre vyhecovali, ale na ľade to vidieť nebolo. Od začiatku sme pôsobili zaskočeným dojmom a český tím udával tempo."

Čo bolo v šatni po skončení duelu?

"Bezprostredne po zápase nastalo v kabíne ticho, panoval v nej smútok a až s odstupom času sme si zápas rozobrali. Aj spiatočná cesta bola dosť smutná."

Čechom sme sa mohli vyhnúť. Stačilo vyhrať nad USA a našim štvrťfinálovým súperom by bola Kanada. Tá by bola azda prijateľnejším protivníkom.

"Je pravdou, že Česi poskladajú každý rok kvalitné mužstvo. Kanada by nám možno vyhovovala viac, ale možno nie. Ťažko o tom teraz špekulovať."

Pri svojej premiére na seniorskom šampionáte ste strelili dva góly a pridali jednu asistenciu. Ako sa pozeráte na vlastné výkony?

"Nehralo sa mi príliš dobre, chýbala mi väčšia pohoda."

Hoci v zámorí hrávate na krídle, tréner Filc vás zaradil na post centra. Myslíte, že na krídle by ste boli platnejší?

"Ťažko povedať. Keďže som však na krídle odohral posledné dva roky, myslím si, že na tomto poste by som naozaj bol platnejší. Určite by som sa cítil istejšie. Postupne som si však zvykol i na centri."

V záverečnej fáze sa po vašom boku iobjavil už i Cíger, väčšinu MS ste však odohrali v útoku so Zedníkom a Hossom. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?

"Vynikajúco. Obaja sú skvelí hráči, hralo sa mi s nimi dobre."

Vašej formácii sa však napriek veľkým menám často nedarilo tak, ako by ste si to prestavovali. Občas sa zdalo, akoby vám chýbal kombinačný duch a všetci traja ste to viac skúšali individuálnymi prienikmi.

"Problémom bolo, že sme nevedeli dať gól, príležitostí sme si totiž vytvorili hromadu."

Siedme miesto je návratom z oblakov späť na zem...

"Asi áno. Mrzí nás to o to viac, že strašne veľa fanúšikov od nás očakávalo lepší výsledok."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.