musel svoju účasť odrieknuť mladý český klavirista Igor Ardašev. Veľmi ochotne zareagovala ďalšia hviezda súčasnej českej klavírnej scény 35-ročný Jan Simon.
Veľmi rýchlo ste zareagovali na ponuku z Košíc. Musíte mať naštudovaných mnoho koncertov, aby to bolo možné?
"Áno, v nedeľu mi telefonovali z Košíc a vo štvrtok bol koncert. V repertoári mám cez 40 koncertov, ale vždy sa nájde nejaký organizátor, ktorý ma prekvapí a požiada o taký, ktorý nemám. Ročne sa učím 3 - 4 koncerty. Nie je to vždy pôžitok, lebo som limitovaný termínom. Je príjemnejšie hrať to, čo už máte naštudované. Zažitý repertoár vám dáva omnoho väčší pokoj."
Nakoľko ste schopný zabúdať? Alebo inak: aký čas venujete oprašovaniu, obnovovaniu repertoáru? Je to pravidelný rytmus?
"Nie, pravidelne to nerobím. Vždy som sám prekvapený, keď sa dostanem k veciam, ktoré som 10 rokov nehral. Po prvom zahraní máte pocit, že je všetko preč. Ale pri druhom sa začínajú vybavovať súvislosti a pri treťom máte pocit, že už to dáte rýchlo dohromady. V hlave je to ako v počítači. Keď ťuknete na správnu klávesu, otvorí sa vám celý súbor. Je tam, len ho treba vyspraviť. Je fantastické, čo všetko dokáže ľudský mozog absorbovať."
Ako dlho dopredu je zaplnený váš kalendár?
"Dlho mi trvalo, že som žil zo sezóny na sezónu. Záleží, kto vás zastupuje. Pred časom som našiel intendanta, ktorý svoju robotu robí vynikajúco. V mojom kalendári sa rysujú záležitosti do roku 2004."
Nahrali ste komplet Beethovenových klavírnych koncertov. Máte v hlave ďalší podobný projekt?
"Nebudem hovoriť autora, aby mi niekto neukradol nápad. Ale ide o pomerne rozsiahly cyklus nahrávok s Českou filharmóniu a dirigentom Jiřím Bělohlávkom, ktorý by sa mal tiahnuť od roku 2003 do roku 2008. Ide o autora, ktorý toho napísal mnoho, ale nie je to Mozart. Keď sa projekt podarí, bude to ďalšia ucelená záležitosť. Obdobie piatich rokov bude, samozrejme, vyplnené aj inými projektmi, napr. recitálovými nahrávkami."
Váš otec je známy muzikant - skladateľ a dirigent. Určite mal na vás veľký vplyv.
"Môj otec 20 rokov dirigoval v Národnom divadle v Prahe, ale je vyštudovaný klavirista. Dirigoval aj ako šéf činoherného orchestra v Divadle na Vinohradoch. Boli roky, keď som ho veľmi nevidel, lebo dirigoval aj 30 predstavení do mesiaca. Keď nedirigoval, písal scénickú hudbu. Ráno odchádzal, písal hudbu, potom skúšal s orchestrom a večer mal predstavenie. Ale nikdy som nemal pocit, že by nebol doma. Keď prišiel, bolo to veľmi intenzívne. Držal ma nakrátko. Otcov vzor máme pred očami aj pri svojej 8-ročnej dcére."
Aj mamička je muzikantka?
"Mama pracovala ako režisérka Českej televízie, robila detské programy, rozprávky. Svojho času boli tandem, otec písal hudbu pre jej rozprávky. Pochádza z rodu kočovných moravských bábkarov a divadelníkov, ktorý sa dá vystopovať až do začiatku 19. storočia. Toto prostredie bolo veľmi inšpiratívne. Dodnes máme storočné bábky, skoro metrové marionety, ktoré sami vyrezávali. Keď sa na to doma pozriem, je to krásny artefakt, vytvára atmosféru."
Máte súrodencov?
"O desať rokov staršiu sestru. Osamostatnila sa, keď som mal 10-11 rokov. Ale nikdy som nemal jedináčikovský pocit, rodičia sa so mnou nikdy nepatlali ako s jedináčikom. Práca bola vždy na prvom mieste. Keď človek nesplnil svoje záväzky, tak sa mnoho vecí neakceptovalo. Vychádzalo to z určitej filozofie, ktorú má môj otec: nahraď si slovíčko musím za slovíčko chcem. V mnohých životných situáciách to potom pomohlo."
Umelecká rodina zrejme musela viesť aj vás k podobnej profesii.
"Takto orientované zázemie nemusí v prvej fáze znamenať finálne rozhodnutie. K tomu, že hrám na piano, ma viedol otec len preto, aby som sa naučil určitému systému, poriadku. Zo začiatku som nebol zázračné dieťa. Nebol tu ani úmysel, aby sa zo mňa stal profesionálny muzikant. Navštevoval som kurzy matematiky a fyziky. Keď som už bol na konzervatóriu, chodil som privátne k jednému vysokoškolskému docentovi. Potom už na matematiku a fyziku nebol čas. Ale rozhodnutie padlo až v puberte. Povedal som si, že muzika za to stojí. Kompletne som zmenil svoj život. Namiesto jednej hodiny denne som začal cvičiť 8, 10, 12 hodín, podľa potreby. Aby som dohnal to meškanie. Myslím, že sa to podarilo."
Matematika má k hudbe veľmi blízko. Bachove diela študovalo mnoho matematikov...
"Ale ja by som už dnes asi nevypočítal ani rovnicu o jednej neznámej. Ale niečo mi to dalo. Vnímať veci v súvislostiach. Ak to aplikujem na muziku, dá sa povedať, že hudba nie je obsiahnutá v note samotnej, ale vo vzťahu medzi dvoma notami. Keď to zjednodušíte a pravidlo aplikujete na celý materiál, dostanete sa k zaujímavým poznaniam."
***
do rámčeka
Jan Simon (1966) začal hrať ako 7-ročný. Vyštudoval na pražskom konzervatóriu u prof. Valentíny Kameníkovej, pokračoval na AMU u prof. Ivana Moravca. Študoval aj v Zürichu a Lübecku, kde neskôr aj sám učil. Je víťazom národnej chopinovskej súťaže, laureátom súťaže Pražskej jari 1988, súťaže Williama Kappela v USA a súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli. Koncertuje s BBC Symphony Orchestra London, Českou filharmóniou, SOČR, FOK a ďalšími špičkovými orchestrami. V roku 1996 získala jeho nahrávka Schulhoffových klavírnych koncertov s rozhlasovými symfonikmi Cannes Classical Award.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
