Najvyššie hodnoty a náš skutočný postoj k nim

Prieskum ukázal, že rodinu kladie najväčší počet opýtaných slovenských občanov na druhé miesto svojho hodnotového rebríčka, hneď za zdravie. Ale tak

pre svoje zdravie, ako aj pre budovanie, upevňovanie a posilňovanie svojej rodiny, robí väčšina z nás veľmi málo. Viac nevie, nedokáže, nechce, alebo je k tomu ľahostajná. Staršia časť populácie bola vyrastala v podmienkach, keď "rodina bola základnou bunkou spoločnosti", a niekedy až s prehnaným záujmom, najmä o jej vnútorný život, sa o ňu štát staral. Zmenené spoločenské podmienky ostatných rokov spôsobili, že o niektoré rodiny sa štát aj naďalej stará nadštandardne, ale na druhej strane mnoho ďalších zanedbáva. Zo začarovaného kruhu spoločne nagazdovaných peňazí, ktoré štrngocú v štátnej kase, sa dnes nedostáva tým, ktorí to naozaj potrebujú. Žiaľ, neujde sa ani na dôstojné zakončenie života najstaršej generácie, ktorá je degradovaná na dožívanie na samom okraji spoločnosti, ani pre radostný začiatok života detí, ktoré sa sem nepýtali, ani pre mladých ľudí, ktorí túžia založiť si rodinu. Zarábatelia na naše dôchodky, dorábatelia chlebových kôrok pre naše budúce bezzubé ďasná, lekári našich chorôb, opatrovatelia nevládnych ubolených duší, pobehujú dnes popod naše okná, slabikujú v školách, plačú v pôrodniciach. Nie je ich primálo? Je o nich dobre postarané? Sú zdraví, majú primeranú výživu, vyhovujúce životné prostredie, pokojnú starostlivú a láskavú mamu, otca, na ktorého sa možno vždy spoľahnúť a na ktorého môžu byť hrdí? Sú obklopení láskou súrodencov a starých rodičov? Kruh sa uzatvára. "Počet klinických depresií je u dnešnej generácie desaťnásobne vyšší ako u predošlej. Šťastie súvisí oveľa viac s pevnosťou spoločenských väzieb - rodinných, priateľských, pracovných, susedských, ako s inými faktormi, vrátane dostatku peňazí," hovoria najnovšie výskumy. Kruh sa ešte neuzavrel. Našťastie pre väčšinu z nás, ak sme a chceme byť naozaj múdri. Najvyššou devízou pre našu budúcnosť, nech je akokoľvek dlhá či krátka, je budovanie vzťahov, osobných, medziľudských, rodinných. Na to nikdy nie je neskoro. Nie mamon, za ktorým sa dnes ženie skoro každý, ale "poľudštenie" človeka, budovanie tradičných medziľudských a rodinných vzťahov, to je najvyššia hodnota, o ktorú by sme sa mali usilovať. Najmä ak nechceme, aby z našich detí vyrástli egoisti, cynici, ľudia, ktorí nikam nepatria a ku ktorým nikto žiadnu väzbu necíti.