Malohontu. Preto mu je ľúto, že podľa vládneho návrhu nového územného členenia Slovenska, ktorý úzko súvisí s reformou verejnej správy, je súčasný okres Rožňava pričlenený ku Košickému kraju. Podľa pôvodného materiálu vypracovaného tímom odborníkov okolo splnomocnenca vlády Viktora Nižňanského sa mal stať súčasťou vyššieho územného celku Gemer-Novohrad. Zo štrnástich kritérií, z ktorých experti vychádzali, až dvanásť svedčí v prospech takéhoto riešenia. "Rožňava je kultúrno-duchovným centrom Gemera. Okrem sídla diecézy je v centre horného Gemera veľký potenciál na rozvoj vzdelávania a vytvorenie vysokej školy, nielen detašovaného pracoviska, ale takých fakúlt, ktorých absolventov by tento región potreboval pre svoj rozvoj. Rožňavský okres má tie isté problémy ako Revúca, Rimavská Sobota či Veľký Krtíš, ak berieme do úvahy napríklad nezamestnanosť, ekológiu, infraštruktúry alebo etnickej mnohorakosti. Takéto oblasti sa majú oveľa väčšiu šancu vymaniť sa zo zaostalosti, ak budú spolupracovať. Košice, ktoré riešia úplne iné problémy, sa budú aj vďaka vstupu silnému zahraničnému kapitálu, napríklad U.S.Steel, rozvíjať aj na úkor hraničných oblastí," vysvetlil M. Kujan dôvody, ktoré viedli odborníkov k pôvodnému návrhu členenia Slovenska, vynechajúc historické a geografické argumenty. Podľa jeho slov aj keď prebieha proces globalizácie, v Európskej únii sa spájajú regióny s rovnakými problémami, pričom nezanedbateľnú úlohu zohrávajú financie z fondov EÚ. "Práve kvôli meškaniu reformy, ktorá sa po voľbách v roku 1998 jedným z hlavných bodov programového vyhlásenia vlády, prišlo Slovensko o približne osem miliárd korún z reštrukturálnych fondov," vysvetlil M. Kujan. Jednou z foriem pozdvihnutia hospodársky slabších regiónov sú aj domáce finančné zdroje. Novovzniknuté župné parlamenty si budú tvoriť svoj vlastný rozpočet, v ktorom si poslanci určia priority rozvoja župy podľa dohodnutých zásad. "Vzhľadom približne zhodné počty obyvateľov jednotlivých oblastí Gemera a Novohradu, sa budú musieť zvolení zástupcovia občanov medzi sebou dohodnúť kam nasmerujú financie. Ak bude jeden poslanec zastupovať asi dvadsaťtisíc obyvateľov, každý si ľahko spočíta, akú prevahu budú mať Košice vo svojom kraji," skonštatoval poslanec slovenského parlamentu M. Kujan, ktorý je zástancom modelu dvanástich VÚC. "Je tu snaha podporovať štátnu byrokraciu a nezjednodušovať systém prenosu kompetencií. Práve základným princípom reformy je, aby občania priamo v regióne rozhodovali o svojich prioritách. Dnes sa všetko vybavuje v Bratislave, kde úradníci väčšinou nerozhodujú z hľadiska odbornosti, ale politicky," uviedol M. Kujan. Ako dodal, ak by ostalo zachovaných dnešných osem krajov, hrozí zachovanie okresných úradov a ich štruktúr.
Autor: pk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
