jubilujúce Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi. Objekt, ktorý od roku 1954 slúži na muzeálne účely, patrí svojou zaujímavou fasádou a kartušami k spišským dominantám a najcennejším objektom v meste Spišská Nová Ves. Bez povšimnutia ho neobídu domáci, no najmä zahraniční turisti. Práve v týchto dňoch oslávi Múzeum Spiša svoju päťdesiatročnicu. Jeho riaditeľ RNDr. Ladislav Spalek tu strávil presne polovicu svojho života plných 25 rokov. "Aj keď múzeum je tak trochu konzervatívnou inštitúciou, je tu stále veľa nových nápadov, nového chcenia, takže neskĺzlo to do žiadneho stereotypu. Myslím si, že plus môjho dlhoročného pôsobenia v tejto kultúrnej inštitúcii je, že človek jednotlivé skúsenosti skladá k sebe. Výsledkom je napokon akýsi ich súčet" hovorí riaditeľ. Spišskonovoveské múzeum nie je na Spiši najstaršie, ale spomedzi piatich múzeí najväčšie a po odbornej stránke najkomplexnejšie. Dnes má vo svojom fonde približne 130-tisíc kusov zbierkových predmetov v jedenástich objektoch od Smižian po Gelnicu a šesť stálych expozícií. "Všetko sú to nadpriemerné počty, najmä čo sa týka objektov a expozícií, čo v rámci Slovenska na jedno regionálne múzeum nie je bežné. Máme taktiež bohatý fotoarchív, knižnicu a videotéku," konštatuje L. Spalek. Ročne navštívi toto múzeum približne 35-tisíc návštevníkov, s návštevnosťou však L. Spalek v súčasnosti spokojný nie je. "Nevýhodou je, že v rámci turisticky zaujímavého Spiša sme trochu v tieni Tatier, Levoče a Spišského hradu. Čo sa týka zahraničnej klientely, najnavštevovanejší je dnes areál v Markušovciach. Dnešná doba je ku kultúre ekonomicky aj spoločensky nie najprajnejšia. Toto múzeum prevádzkujeme zhruba so štvrtinou finančných prostriedkov oproti dobe spred 89. roku. Chod múzea je možné udržať len za veľmi ťažkých okolností a enormného úsilia všetkých tunajších pracovníkov. Verejnosti sa ospravedlňujeme, že niektoré nedostatky sú z tohto dôvodu pre nás nezvládnuteľné. Boli by sme radšej, keby boli naše objekty v lepšom stave," konštatuje riaditeľ múzea. Financie by sa zišli na vynovenie výstavníckej techniky, rozšírenie návštevných hodín pre verejnosť či silnejší svetelný park. Ako vraví L. Spalek, je zázrakom, že múzeum dnes z týchto financií vôbec dokáže žiť. "Ja to nazývam, resp. prirovnávam ku tzv. bazálnemu metabolizmu, pretože som biológ. Sú to základné potrebné vstupy, ktoré udržia organizmus pri živote v polohe kľudu. Takže keď spíte, funguje vám len základný metabolizmus. Je tu akási paralela. Ak sú vstupy nižšie, organizmus, a v tomto prípade "organizmus kultúrnej inštitúcie" sa poškodzuje. U nás to nestačí už ani na "bazálny metabolizmus" porovnáva L. Spalek. O význame týchto inštitúcií je riaditeľ múzea hlboko presvedčený. Preto tvrdí, že najdôležitejšie je dobu, ktorá je k súčasnej kultúre neprajnou, prežiť. Múzeum ako typ fondovej inštitúcie by malo získavať a ochraňovať hmotné doklady pre budúce generácie. To je výsostným poslaním inštitúcií, ktoré dnes nemôže nik suplovať. Aj napriek zlej dobe nie je mysliteľné, aby sa múzeá kvôli ekonomickej tiesni, v ktorej sa po všetkých stránkach ocitli, na Slovensku zatvorili. "Keď len raz niečo také zatvoríte, už to nikdy nikto neposkladá. Zbierky, ktoré si vyžadujú starostlivosť a špeciálne podmienky, by začali chátrať. Predstavitelia štátnej správy a samosprávy by mali pochopiť, že z dnešného úzkoprsého pohľadu to nemôžu kvôli iným, "údajne vážnejším" problémom, odsúvať nabok. Robíme to predsa pre budúce generácie, aj pre vedeckú hodnotu predmetov, ktoré tu máme. Je to autentický, ničím nenahraditeľný zdroj informácií. Nikdy neviete, načo to budú v budúcnosti ďalšie generácie potrebovať okrem toho, že je to doklad. Sú tu aj vedecké účely a výchovno vzdelávacia funkcia, prostredníctvom ktorej sa kultúrne povedomie ľudí formuje," hovorí L. Spalek. Toto memento by malo vystupovať do popredia najmä v súčasnej dobe, hýriacej komercionalizáciou a tlakom rôzneho násilia z iných mé

Ako pôjde vývoj ďalej, nevedno. Pripravovaná transformácia by sa mala v dohľadnej dobe dotknúť výrazne aj oblasti kultúry. Na múzeá bude mať dopad podľa L. Spaleka hlavne pripravovaná transformácia verejnej správy. "Nevedno, či to bude alebo nebude kameň úrazu. Ide o to, ako sa toho zhostia kompetentní. V prípade nášho typu inštitúcie sú dve úvahy. Jednou z nich je, že štát by mal mať zvýšený záujem aspoň o tieto fondové inštitúcie. Mal by mať záujem o uchovanie kultúrneho dedičstva," dodáva L. Spalek. V rámci transformácie kultúry budú zrejme tieto typy inštitúcií zaradené pod vyššie územné celky. Tu bude podľa slov riaditeľa najdôležitejšou úlohou uchrániť existenciu zbierok. Celková hodnota hnuteľného i nehnuteľného majetku Múzea Spiša vychádza v súčasnosti na 250 až 300 miliónov korún. "Keď sme si to skladali, aj nás táto suma veľmi prekvapila," dodáva L. Spalek. Väčšina činností múzea je podľa jeho slov verejnosti neznáma. Či už je to vedecko výskumná, prieskumná, zbierkotvorná činnosť, dokumentácia zbierok, ich odborné spracovanie, ochrana a v neposlednej miere aj údržba jedenástich objektov. To je zákulisie, do ktorého verejnosť vo väčšine prípadov nikdy nenazrie. "Viac ako 85 percent činnosti sa odohráva medzi týmito múrmi, pretože taký je charakter tejto inštitúcie. To sú tie nenápadné, drobné, ale aj veľké práce, ktoré sú našim každodenným chlebíkom. Práve v tomto transformačnom období, kedy máme záujem o integráciu v rámci európskych štruktúr by si mala spoločnosť, ako i laická verejnosť uvedomiť, že integračné ciele nie sú postavené iba na hospodárskom princípe. Zatiaľ dominujú veľmi silné ekonomické kritériá, ale cieľom je kvalitný život jedného veľkého európskeho spoločenstva. Jeho súčasťou bude aj otázka, aký je náš prínos do kvality európskeho spoločenstva. Ten nebude len o hoteloch či fabrikách, ale o prínose vo forme kultúrneho dedičstva. Na dominantnom mieste budú pamiatky, teda nehnuteľné kultúrne dedičstvo a múzejné zbierky ako jeho hnuteľné súčasti," vysvetľuje riaditeľ Múzea Spiša. Ako dodáva, Európa nás bude hodnotiť hlavne podľa týchto kritérií. Práve preto je súčasná mravenčia práca pracovníkov múzeí neodmysliteľná. "Preto ďakujem všetkým svojim predchodcom, ktorí v tomto múzeu pracovali. Je to výsledok práce niekoľkých generácií a množstva známych i neznámych pracovníkov. Zároveň ďakujem súčasným pracovníkom, ako aj sponzorom a iným priaznivcom, ktorí napriek veľkým prekážkam v súčasnej dobe dokážu pomôcť svojimi možnosťami práve kultúre," hovorí L. Spalek.

Od 16. mája bude v Múzeu Spiša sprístupnená profilová výstava, venovaná päťdesiatročnici tejto významenej spišskonovoveskej kultúrnej inštitúcie a začiatkom júna je v Markušovciach plánované spoločenské stretnutie múzejníkov Košického i Prešovského kraja, ako aj predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, priateľov i priaznivcov múzea. Jeho súčasťou budú koncertné vystúpenia v Letohrádku Dardanely a premiéra filmu o múzeu, ktorý sa realizoval v spolupráci s STV Košice a Štúdiom agentúrou Ivana Janovského. Pre verejnosť sú každý mesiac pripravené vo výlohe múzea zaujímavé informácie, ktoré priblížia obyvateľom mesta, ale nie len im, jeho známe i menej známe zákulisie. Jubilejná výstava potrvá do 10. augusta 2001. Okrem toho sú návštevníkom k dispozícii stále expozície v Smižanoch, Markušovciach i Gelnici.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.