niekoľkokrát zdanené," tvrdí Martin Chren, tajomník združenia, ktoré je známe svojím liberálnym postojom k daňovej politike štátu.
Chren upozornil, že predmet dane vznikal postupne z príjmov, ktoré už boli predmetom zdaňovania. Súčasne spochybnil názory ministerky Schmögnerovej, ktorá vyjadrila obavu z obmedzenia sociálnej spravodlivosti po zrušení dedičskej dane. „Problém s touto daňou mali predovšetkým chudobnejší," upozornil.
Malý význam
Ekonómovia neprikladajú Langošovmu úspechu v parlamente zásadný význam. „Daň z dedičstva nie je tou najdôležitejšou vecou pri znižovaní daňového zaťaženia. Oveľa podstatnejšie je postupne redukovať výšku povinného odvodového zaťaženia," myslí si analytik Slávie Capital Pavol Ondriska. Podľa neho bola táto daň rovnako zanedbateľná z pohľadu prínosu pre štátny rozpočet, ako aj z hľadiska celkovej výšky daňového zaťaženia.
Malý význam tejto dane v minulosti ovplyvňoval aj postoj daňových úradov. Tie venovali vyrubovaniu dane menej úsilia ako pri iných daniach a často sa stávalo, že v zákonom stanovenej lehote troch rokov nedokázali daň od pozostalých vymôcť, ak ju dediči nezaplatili sami.
Navyše sa dedičská daň len ťažko dostávala do povedomia ľudí. „Najčastejším spôsobom vyhýbania sa daňovej povinnosti bolo, že pozostalí o nej vôbec nevedeli alebo na ňu zabudli," povedal SME profesionálny daňový poradca Ladislav Pompura. Ak bola daňová povinnosť príliš veľká, mohli voliť pozostalí aj cestu jej umelého znižovania. „Umožňovalo to nejednoznačné oceňovanie majetku, ktorým sa dalo vyhnúť plateniu veľkej dane," doplnil Pompura.
Autor: jj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
