Otrasy však budú tak či onak a pre skalných tejto garnitúry zostávajú iba úpenlivé modlitby, aby sa s vládou neroztriasla až k zrúteniu aj jej politická základňa. Spôsob, akým rozohráva partiu Mikuláš Dzurinda, je totiž navýsosť dobrodružný a politicky pochybný.
Demisia ministra vnútra nesie v sebe časový paradox - prišla príliš neskoro a príliš skoro zároveň. Neskoro, samozrejme, preto, lebo Ladislav Pittner mohol spokojne abdikovať už pred rokom. Jeho výkon dovnútra vnútra (teda riadenie a zvládnutie rezortu aj mimo "káuz s mediálnym ohlasom") si netrúfame jednoznačne hodnotiť, keďže také bonusy, ako napr. zvýšenie objasnenosti banálnej kriminality, sú náročné na analýzu. Totálne však prepadol v "marketingovej" oblasti. Seriálom imidžových vyhlásení, koho a kedy postaví pred súd, a ako ďaleko je to-ktoré vyšetrovanie, atď., nielenže produkoval na úrovni cirkusového klauna, ale navyše vtiahol rezort do podozrenia z neprípustnej politizácie vyšetrovaných prípadov. To, čo mediálne aj so svojimi spolupracovníkmi predvádzal, nemá precedens v demokratickom svete. Bolo jednoducho neznesiteľné, keď minister vnútra komentoval rozrobené kauzy, navyše práve tie, v ktorých sú vyšetrované opozičné špičky. Preto mal Pittner padnúť už pradávno a to ešte aj vtedy, keby vykázal v predmetných kauzách zázračné úspechy.
Zároveň však, v danej konštelácii, Pittner padá aj trochu predčasne. V neprehľadnej skrumáži, ktorú rozpútal s rekonštrukciou vlády Dzurinda, mohol a mal počkať na "pelotón", v ktorom by sa zviezol. Aj vládne zmeny majú totiž svoju štábnu kultúru a ak ide o širší záťah, robia sa v balíku. Predstava, že sa tu bude teraz s týždňovou periodicitou vystupovať a nastupovať do najvyššej exekutívy po jednom, je naozaj bizarná. Tieto rošády majú aj svoje politické pozadie, ktoré je slušné a žiaduce vyriešiť za oponou, a nie denervovať verejnosť nekonečnými potýčkami.
Ak totiž niekto hovorí, že rekonštrukcia, z logiky veci asi myslí na viac zmien, ktoré nie sú na sebe politicky nezávislé, ale naopak v priamej väzbe. Práve tu sa ukazuje dobrodružný "gaťafalš" premiéra, ktorý urýchlením Pittnerovej demisie vlastne urobil pokus vyčleniť vnútro z kontextu ďalších výmien. Motív odkryl vzápätí, keď si vyžiadal u Schustera dočasné poverenie vedením rezortu.
Zámer vyšachovať KDH a jeho nominanta Palka je zatiaľ iba v štádiu dôvodného podozrenia, ale keby sa naplnilo, dá sa definitívne vyhlásiť, že premiér už funguje mimo reality a stratil poslednú súdnosť. Jeho názor, vyjadrený u Schustera, že právo nominácie na tento post má SDK, je podraz a vyšinutosť zároveň. Netreba ani pripomínať politický kľúč, ktorým sa v rámci SDK rozdeľovali posty, stačí suchá matematika: SDK(Ú) malo včera ráno (pred odstúpením Pittnera) na 22 poslancov 8 členov vlády, KDH na 9 poslancov 1 (slovom jedného). Dzurinda pritom nemá politické ani silové nástroje, aby dlhodobo udržal vnútro pod svojím poverením, k čomu, zdá sa, inklinuje. (Ivan Šimko, ktorého meno sa už v danej súvislosti medializovalo, zase nemá, samozrejme, šancu prejsť koaličným schvaľovaním.)
Tiež predčasne, čiže dnes, by sa mal Dzurinda vyjadriť aj k nominácii Márie Kadlečíkovej, ktorú si vybrala SOP ako náhradu za Hamžíka. Kandidatúra totiž musí byť priechodná nielen u neho, ale aj u ďalších koaličných partnerov. Teda zase tu máme ten základný dôvod, prečo by sa všetky návrhy na zmeny mali prekonzultovať v jednom balíku a následne schváliť všetkými v jednom čase. Čo sa napríklad zase za cirkus zomelie, ak premiér dnes kývne, a v piatok v Trenčianskych Tepliciach (kde má byť veľká rekonštrukčná porada) jedna alebo dve strany koalície povedia, že Kadlečíková nie?!
Podobne zbytočná komplikácia, vzhľadom na terajšie vzťahy SOP (Hamžík) - SDKÚ (Dzurinda), pozerá z toho, ak premiér nomináciu SOP verejne odvrhne. Pritom má na to vcelku vynikajúce a legitímne dôvody. V danej situácii už veľa nezavážia tie všeobecné, totiž že Kadlečíková je pri najlepšej vôli formátom, ktorý nie je celkom vhodný na kontakt s EÚ. Horšie je, že v jej osobe ide o typ politika, presadzujúceho záujmy jedinej záujmovo-lobistickej skupiny, totiž agrosektora, čo je práve v pozícii "národného koordinátora" pomoci z fondov EÚ maximálne chúlostivé. Naposledy napríklad obrovským osobným nasadením zablokovala spoločnú zákonodarnú iniciatívu rezortov hospodárstva a financií, ktorá sa snažila zamedziť daňovým únikom výrobcov liehu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
