Weber. A celé Slovensko vie, akí tam žijú ľudia, že sú dobrí, ale aj nedobrí. Prevychovať štyri tisíc Rómov nie je jednoduché. Poviem vám, že som v kancelárii párkrát dostal po tvári, ale nerobil som z toho žiadnu vedu. Dnes (včera - pozn. red.) som si dal prihlášku za kandidáta na starostu, pretože chcem ďalej zveľaďovať naše sídlisko," povedal včera v záverečnej reči Jozef Šana.
Jeho prejav pripomínal skôr príhovor voličom ako záverečnú reč obžalovaného, ktorým Jozef Šana v skutočnosti bol. Prokurátor ho totiž obžaloval zo zneužívania právomocí verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s porušovaním domovej slobody a tiež z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť voči susedovi. Išlo o dve obžaloby, ktoré súd spojil do jedného konania.
Jozef Šana sa k spáchaniu uvedených skutkov nepriznal. Nečudo, lebo skutočnosť, že si v obidvoch prípadoch trúfol na starých bezbranných ľudí, ani nepotrebuje komentár. "Pani Helena V. obývala byt protiprávne a okrem toho mala 70 tisícový dlh na nájomnom. Vysťahoval som ju s jej vedomím a predtým som jej ponúkol sociálny byt, ktorý odmietla," bránil sa pred samosudkyňou Jozef Šana.
Zabudol však na jeden detail, že to, čo považoval za protiprávne, konkrétne, že "nesedelo" číslo vchodu, bola len administratívna chyba, ktorú urobil niekto z úradníkov pri vypisovaní výmeru. Ako z dokazovania pred súdom vyplynulo, pani Helena V. bývala v byte na Hrebendovej ulici nepretržite takmer 20 rokov a skutočnosť, že mala dlh kvôli neplateniu nájomného, exstarostu neoprávňovala k tomu, aby ju na základe vlastného rozhodnutia pripravil o strechu nad hlavou. Kvôli neznalosti zákona, ktorým sa toľko oháňal obžalovaný, skončila stará pani v domove dôchodcov.
Aj druhou obeťou exstarostu bol dôchodca. Invalid, ktorý má problémy s chôdzou a aby sa udržal na nohách, musí sa opierať o paličku. "Pán Jozef Š. ma zbil pre malichernú vec. Išlo o fabku, ktorú hľadal, chcel som mu vysvetliť, čo sa stalo, ale on sa rozzúril a zväzkom kľúčom, ktorý držal v ruke, ma udrel rovno do tváre. Keď som spadol, ešte do mňa aj kopal… Bol som samá krv, mal som pravdepodobne zlomený nos,lebo som nevedel ani dýchať, opuchlo mi oko a viečko a bol som samá modrina a podliatina…" opísal incident Aladár M.
Obžalovaný ho vzápätí obvinil z klamstva a na svoju obranu uviedol nasledovné: "Ak by som ho udrel naozaj zväzkom kľúčom, na ktorom som v tom čase mal 9 kľúčov, musel by mať prinajmenšom otras mozgu. Pravda je taká, že on sa pošmykol a spadol tvárou na mrežu, čo je na chodbe a okrem toho si mohol zranenia nadobudnúť aj o deň skôr, keď narazil s autom do sĺpika…" Ani jedna z verzií, ktorými sa obžalovaný bránil, sa nepotvrdila. Znalec z odboru zdravotníctva, ktorý včera predstúpil pred súd, vylúčil, že by zranenia, ktoré Aladár M. utrpel, vznikli pádom na mrežu, alebo pri tom, keď nabúral autom do stĺpika.
Prokurátor a obhajca obžalovaného mali na dokazovanie vykonané pred súdom rozdielne názory. Kým prvý žiadal súd uznať Jozefa Šana vinným v zmysle podaných obžalôb, druhý navrhol súdu, aby ho spod nich oslobodil. A to s tým, že vina jeho mandanta nebola jednoznačne preukázaná a celé konanie voči nemu bolo vykonštruované jeho odporcami, ktorí sa ho snažili zlikvidovať…
Posledné slovo však mala samosudkyňa, ktorá Jozefa Šanu uznala vinným v zmysle podaných obžalôb a vymerala mu súhrnný trest 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Pre upresnenie dodávame, že do uvedeného trestu je premietnuté aj podmienečné odsúdenie, na základe ktorého prišiel Jozef Šana o starostovskú stoličku. Tento verdikt súd vo výroku o treste zrušil a uložil mu súhrnný trest.
Ako odznelo v zdôvodnení, o vine obžalovaného nemal súd žiadne pochybnosti. Pri ukladaní trestu misky váh spravodlivosti prevážili priťažujúce a nie poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný si vinu nepriznal, a svoje skutky neoľutoval. Navyše, nešlo o jeho prvé "pošmyknutie", pretože do rozporu so zákonom sa dostal už osemkrát a v dvoch prípadoch mu to vynieslo pobyt za mrežami. Summa-summarum, 7 mesiacov nepodmienečne dostal za štyri skutky, ktorých sa dopustil. Na základe uvedených skutočností samosudkyňa dospela k záveru, že na prevýchovu obžalovaného je potrebné uloženie nepodmienečného trestu. Jozef Šana, rozvalený na trestnej lavici ako na lavičke v parku, počas vynesenia rozsudku najprv nespokojne kýval hlavou a vzápätí sa proti nemu odvolal.
"Dobre mi hovorili, že je to tá najhoršia sudkyňa..." šomral si popod nos totálne sklamaný Jozef Šana, ktorý všetkých presviedča, že si čoskoro opäť zasadne na starostovskú stoličku. Nad hlavou mu však visí hrozba, že dianie vonku bude pozorovať spoza mreží väzenskej cely.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
