kauzou prevodu vlastníctva Jakabovho paláca. Korzár o tom včera informovala prednostka OU KE I Marta Laskovská.
Začiatkom mája urobil Krajský úrad v Košiciach na okresnom úrade kontrolu postupu pri prevode paláca z mesta na súkromnú osobu, pričom skonštatoval, že došlo k porušeniu zákona. Krajský prednosta Štefan Vranovský dal zároveň podnet orgánom činným v trestnom konaní.
"Krajský úrad mi v rámci protokolu z kontroly dal termín na odstránenie nedostatkov a prijatie opatrení do 7. mája. Opatrenia sme vykonali. Nedostatky boli voči práci katastrálneho odboru. Bolo nám vytknuté, že sme nemali zapísať tento rozsudok, lebo nespĺňal všetky náležitostí. Aké som urobila opatrenia? Pracovníčky dostali upozornenie, personálne zmeny som zatiaľ žiadne neurobila, počkám si na výsledky vyšetrovania. Sú totiž právnici, ktorí hovoria, že rozhodnutie súdu bolo vykonateľné a iní právnici, ktorí tvrdia, že nie," vysvetlila nám Marta Laskovská.
Jej osobný názor sa však od názoru krajského úradu líši. "Myslím si, že verejná listina, akou je právoplátny rozsudok súdu, sa zapisovať má. Ak sa pozriete do histórie mesta Košice nejakých 60 rokov dozadu, ešte do čias, keď bolo súkromné vlastníctvo, tak každá jedna budova, každý meter štvorcový v meste Košice mal svojich vlastníkov. Boli síce aj budovy, ktoré patrili mestu, ale Jakabov palác medzi ne určite nepatril."
Kauza Jakabovho paláca prepukla na verejnosti v marci tohto roka, keď Korzár zistil, že v katastri nehnuteľností už mesto Košice nefiguruje ako vlastník, ale novým majiteľom je Ružena Milderová. Tá ju odkúpila za 15 miliónov Sk od Kataríny Póšovej, ktorá ju získala v januári v rámci novoobnoveného dedičského konania po svojich rodičoch. Ešte pred predajom ponúkla K. Póšová neogotickú pamiatku najprv Okresnému úradu Košice I za 190 miliónov, aby si tak splnila povinnosť zo zákona.
Vedenie mesta takýto spád udalostí neočakávalo, s Katarínou Póšovou už totiž mesto viedlo reštitučný spor od roku 1993, ktorý bol ukončený v roku 1995 rozhodnutím Najvyššieho súdu. Ten žalobu v celom rozsahu zamietol, mesto teda bolo naďalej vedené ako legálny vlastník nehnuteľností.
V roku 1996 však bolo Katarínou Póšovou vyvolané ďalšie súdne konanie, v ktorom mesto Košice ale nebolo žalované a preto nemalo možnosť vystupovať ako účastník tohto konania. V tomto konaní malo byť určené, že historická budova Jakabovho paláca patrí do dedičstva po rodičoch Kataríny Póšovej. Taktiež malo byť určené, že zámenná zmluva ešte z roku 1941, ktorou v minulosti rodičia K. Póšovej vymenili Jakabov palác za inú, je neplatná.
Súd rozsudkom v roku 1999 určil, že zámenná zmluva z roku 1941 je neplatná. Zamietol však návrh Kataríny Póšovej, ktorým malo byť určené, že Jakabov palác patrí do dedičstva po jej rodičoch.
Napriek tomu došlo v januári 2001 k tomu, že v rámci novovyvolaného dedičského konania po rodičoch K. Póšovej bola prejednaná tiež historická budova Jakabovho paláca. Výsledkom dedičského konania bolo notárom vydané osvedčenie o dedičstve, ktorým sa Katarína Póšová stala dedičkou Jakabovho paláca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
