prehru, divácka návšteva tomu nezodpovedala. Viac iniciatívy mali spočiatku na svojich kopačkách hostia, ktorí až do 79. minúty umne zachytávali všetky útočné pokusy domácich. Veľmi dôležitý moment prišiel v poslednej minúte prvého dejstva, kedy Kozár, tak ako sa aj pred zápasom zastrájal, vsietil strelou z voleja úvodný gól stretnutia. Po zmene strán Trebišovčania prestriedali a urobili dobre, lebo hlavne ich záloha bola akosi mimo. Domáci búšili, avšak všetky ich snahy končili na dobre organizovanej defenzíve Zemplína. Z nej vychádzali hostia do rýchlych protiútokov, z ktorých jeden skončil zásluhou Hajdučka za chrbtom Falatoviča. Michalovská obrana dostala prvú trhlinu v spomínanej 79. minúte, kedy Borčík zahral z ľavej strany nepriamy kop, ktorý skončil na ruke prekvapeného Žofčáka a rozhodca bez mihnutia oka správne nariadil pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil kapitán Černej a rutinérsky znížil na 1:2. To však nebolo všetko, krátko pred uplynutím riadneho hracieho času ukázal hlavný arbiter, že bude nastavovať päť minút, a dalo sa očakávať, že veľmi horúcich. Táto predtucha sa polminútu po úradnom konci aj naplnila. Po dlhom pase do pokutového územia súperil o loptu Juhás s Takáčom, obaja sa držali za dres, spadol však Trebišovčan a rozhodca Zubko ukázal na biely bod. Odhliadnuc od správnosti jeho verdiktu je prinajmenšom smiešne, že situáciu zhodnotil ako nedovolenú stojac na poliacej čiare, lebo si nestihol zapísať žltú kartu pre Pavlulíka... Nuž, pre Michalovčanov bol veľmi krutý pohľad na Černeja, ktorý aj po druhýkrát rozvlnil sieť za chrbtom Moroza. Získali sme síce bod, ale chceli sme vyhrať, povedal oporný stĺp domácej defenzívy a zároveň strelec obidvoch domácich gólov Patrik Černej, ktorý v zlomových okamihoch preukázal chladné nervy a s istotou premenil obe penalty. Pomerne skoro sme prehrávali, hoci sme vôbec nemuseli, keby šance Čižmára či Tavaréza skončili v sieti. To sa nám skoro vypomstilo, ale spokojní musíme byť aj s remízou. Za stavu 0:2 sme hrali vabank a vyplatilo sa. Čo sa týka sporného momentu v pokutovom území z nastaveného času, arbiter sa nemýlil, skonštatoval domáci obranca pohybom nápadne pripomínajúci stopéra londýnskeho Arsenalu Tonnyho Adamsa. Slavoj musel pred stretnutím improvizovať v zostave, keď musel oželieť služby stredopoliara Michalca, ktorý mal ťažkosti svalového pôvodu. Je to skúsený hráč a jeho absencia sa jasne ukázala. Po jeho príchode v druhom polčase, náš výkon očividne stúpol a sme radi, že sme získali aspoň bod, vravel domáci tréner Emil Sudimák, ktorý označil úroveň zápasu za priemernú a spokojný bol len s nasadením a vôľou svojich zverencov. Tí už v druhom stretnutí za sebou dovolili súperovi ujať sa vedenia a potom horúčkovito doťahovali v posledných minútach. Je to tým, že zakaždým chceme hrať doma otvorenú partiu. Vzadu nechávame voľné okienka a v poslednej dobe akosi pričasto vetráme. Veril som aj za nepriaznivého stavu a čo sa týka druhej penalty, bola úplne čistá, dodal E. Sudimák. Jeho náprotivok, takisto bývalý brankár a takmer aj rovesník, Ľubomír Babjak netajil značnú dávku sklamania. Veď bodaj by aj nie, viesť ešte jedenásť minút pred koncom 2:0 a potom inkasovať dva góly z penált, navyše jeden po čase, je takmer na porazenie. Chlapcom chcem poďakovať za výborný výkon, zahrali vskutku perfektne. Nemalo by sa stávať, aby sme dovolili súperovi znížiť za taký krátky čas. Okrem dvoch gólov sme si vypracovali aj ďalšie šance, no škoda, že sme ich nedokázali využiť. K rozhodcom sa nechcem vyjadrovať, to je parketa pre iných, povedal na záver smutný michalovský tréner
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
