hráč 1. FC Košice vybojoval so spoluhráčmi 2. miesto v tabuľke, čím klubu zabezpečili v novom ročníku účasť v Pohári UEFA. A treba dodať, že sa tak stalo po dlhých 24 rokoch! Obrovskému úspechu Olympiakosu zodpovedali i oslavy.
"Boli veľké. Najprv sme oslavovali na ihrisku, potom sme sa presunuli na klub, kde sme boli asi hodinku a pol, prišli tam za nami aj fanúšikovia. Neskôr sme sa presunuli celý tím i s vedením do jedného podniku a tam sme oslavovali až do rána," spomína na veľkú radosť z úspechu Jozef Kožlej. Z majstrovského titulu sa tešila Omonia Nikózia, ktorej dres donedávna obliekal i Dušan Tittel. Zaujímavosťou je, že oba kluby majú svoj domov na spoločnom 16-tisícovom štadióne Makarion Athletic Centre, takže dva najlepšie kolektívy súťaže nie sú len z jedného mesta, ale i z jedného štadióna. Omonia mala v konečnej tabuľke len trojbodový náskok pred Olympiakosom. Dlho to vyzeralo tak, že pôst v pohárovej Európe sa pre klub J. Kožleja predĺži o ďalší rok. Tím sa pohyboval okolo 4.-5. miesta, no vďaka výbornému finišu nakoniec skončil druhý. Pred posledným kolom však bola situácia v tabuľke viac než dramatická. Za Omoniou nasledovala trojica celkov (Olympiakos, AEL Limassol, Anorthosis Famagusta), ktorá mala na svojom konte zhodne po 51 bodov. V priamom súboji sa Olympiakos stretol s úradujúcim majstrom Famagustou a zdolal ju presvedčivo vysoko 4:0. O 2. priečke tak bolo rozhodnuté a Kožlejovcov nemusel zaujímať ani duel AEL Limassol Larnaka (3:3). "Vedeli sme, že keď vyhráme, skončíme určite druhí. V prípade, že by zvíťazil AEL, pri rovnosti bodov by rozhodovali góly, nie vzájomné výsledky. Skóre sme mali lepšie ako AEL. Išlo vlastne len o to, poraziť Anorthosis. Je pravda, že poraziť majstra tak vysoko sa nestáva každý deň." Po tomto zápase skončil na lavičke Famagusty tréner Dušan Miloševič, ktorý tam pôsobil päť rokov a získal s tímom štyri tituly majstra krajiny! Nahradiť by ho mal jeden z dvojice Oleg Blochin a Ronald Whelan, ktorý naposledy trénoval Olympiakos a pritiahol do mužstva Jozefa Kožleja. O priebehu zápasu rozhodli rýchlo góly a potom už domáci len kontrolovali hru. "Gól sa mi nepodarilo streliť. V tomto zápase som na ne len asistoval. Na tri góly som prihral a pred štvrtým som akciu vypracoval." Rodák zo Stropkova však nezabudol napínať siete. S 15 gólmi sa stal najlepším strelcom mužstva a bol tretím najlepším kanonierom v cyperskej lige. Na druhého najlepšieho zakončovateľa Mariosa Neophytoua a Famagusty strácal len jeden gól. Suverénnom v streleckej tabuľke bol nemecký útočník majstrovskej Omonie, bývalý hráč 1. FC Köln Rainer Rauffmann, ktorý mal tri presné zásahy v poslednom zápase s Arisom Limassol (4:1) a celkove nastrieľal obdivuhodných 30 gólov. Iba pripomíname, že Omonia nastrieľala súperom presne 60 gólov... Čo k tomu viac dodať? Rovnaký počet nastrieľala i Famagusta. Olympiakos s Apoelom Nikózia mali na svojom konte 58 strelených gólov. "Dá sa povedať, že som mal celkom vydarenú sezónu a vládla i spokojnosť s mojimi výkonmi. Veď i so stretnutiami v národnom pohári som nastrieľal rovných 20 gólov. Prvoradé, je že Olympiakos sa opäť dostal do pohárovej Európy." Cesta Olympiakosu v Cyperskom pohári sa skončila vo štvrťfinále, keď nestačil na Apoel Nikóziu. Pohár sa nakoniec stal korisťou Apollonu Limassol. Pri pohľade na trojbodovú stratu na majstra sa priam tlačí otázka, či trochu nezavládlo i sklamanie z toho, že k titulu bol Olympiakos veľmi blízko... "Trochu to i mrzelo, boli i náznaky funkcionárov, avšak, keď nám Omonia v závere odskočila na šesť bodov, bolo jasné, že už si prvenstvo nenechá ujsť."
Počas sezóny došlo k zmene na poste trénera v Olympiakose. Íra Ronalda Whelana nahradil Juhoslovan Doza Samburič. Povrávalo sa, že by malo dôjsť k radikálnym zmenám v hráčskom kádri, tak nás zaujímalo, aká je situácia okolo nášho hráča. "O tom sa rozprávalo, lebo on bol známy tým, že rád menil mužstvo a najmä cudzincov. Teraz to asi neprichádza do úvahy. Ja s určitosťou ostávam v klube, lebo sú tu so mnou spokojní. Mám ešte na rok zmluvu a páči sa mi tu." Nespornou zaujímavosťou okolo osoby J. Kožleja je fakt, ktorý len dokazuje, akú dôveru si získal u oboch trénerov. "Odohral som všetko, čo som mohol. Nastúpil som vo všetkých 26 stretnutiach a nebyť dvoch zranení, keď som mal raz zlomený nos a raz rozbitú hlavu, mal by som odohrané všetky minúty, pretože ani raz ma nestriedali!" Tak to sa len tak často nevidí. Predsa len, v závere stretnutí, keď príde na rad i taktické striedanie, putuje zväčša z ihriska práve útočník, ktorý sa vpredu nabehá až-až. Z tohto pohľadu je Kožlejova štatistika odohraných minút obdivuhodná. Olympiakos teda dotiahol úspešnú sezónu až do zdarného konca a hráči sa už môžu tešiť i na záverečné prémie. "Zatiaľ sme nič nedostali. Máme však bohatého prezidenta, takže verím, že odmena bude štedrá," dodal J. Kožlej, ktorý si posledné dni pred príchodom domov vychutnáva pláž, slnko a more.
Samozrejme, že góly Jožka Kožleja by v súčasnej situácii veľmi pomohli i jeho bývalému klubu 1. FC Košice a treba povedať, že mu aj chýbajú. Sympatický útočník si zrejme v novej sezóne zahrá Pohár UEFA, čo jeho bývalému klubu zďaleka nehrozí, pretože má dosť práce so záchranou. "Sledujem výkony chlapcov na internete. Keď porovnáme súčasné kádre Trnavy a 1. FC s tými spred dvoch rokov, tak sa niet čomu diviť. Verím, však, že chlapci sa zachránia," zhodnotil vývoj v tabuľke úspešný legionár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
