A počúva tie isté otázky. Peter Pucher (na fotografii), lebo o ňom je reč, aj keď má hokeja plné zuby po náročnej sezóne, predsa trpezlivo vysvetľuje, približuje detaily, situáciu v tíme a zaujímavými postrehmi dokresľuje atmosféru počas účinkovania Slovenska na majstrovstvách sveta. Hoci sme ho vytrhli z návštevy medzi blízkymi, ochotne nám venoval potrebný čas.

Dovolenka sa vám zíde ako soľ, určite sa jej už neviete dočkať?

"Prirodzene, veď treba telo aj myseľ zregenerovať. Určite s rodinkou niekam pôjdeme."

Pre vás je príznačné, že neraz máte hlavu sklonenú. Po návrate z Nemecka ešte viac?

"Každý od nás čakal obrovský úspech, no skončili sme siedmi. Nie je to športová tragédia, šport je už raz taký, že jeden rok sa darí viac, v ďalšom menej. Dôvod na smútok však rozhodne nie je, veď šampionáty budú aj nabudúce a znovu sa vyskytne šanca na zopakovanie radosti."

Akým pichľavým rečiam najčastejšie čelíte v týchto dňoch?

"Každý sa pýta: prečo ste robili toľko chýb v obrane a prečo ste dávali tak málo gólov?"

Existuje na to pohotová, stručná a vyčerpávajúca odpoveď?

"Neplnili sme to, čo sme si povedali. Absolútne. Iné sa hovorilo v šatni a inak to vyzeralo na ľade. Nedokázali sme realizovať pokyny trénerov. Každý ako keby trochu zabudol v akcii na povedané pred zápasom. Tak to potom aj vyzeralo, neraz zle."

Pripomína vám to nejakú situáciu z klubu či nároďáku v predošlom období?

"Určite. Aj predtým neraz hráči nehrali zodpovedne, nedržali sa taktiky, takže o nič nové nejde. Potom to vyzerá tak, že súper je lepší."

Vaša formácia s Petrovickým a Országhom podľa slov odborníkov bola sprvoti v pozícii úderky. Neskôr vás priemer tiež stiahol na svoju stranu, no napriek tomu ste sa snažili vyčnievať. To sa ale nedá povedať o ostatných. Ako ste reagovali na to, keď nie každý odovzdal maximum?

" Hokej je kolektívna hra a nedá sa obstáť, ak vyniká jedna päťka. Aj iní sa snažili, to nemožno nikomu uprieť, no nie všetkým sa rovnako darilo. Našej formácii to išlo najlepšie, ďalším to, žiaľ, akosi nesedelo alebo nemali šťastie, aby dali góly zo šancí. Keby sa k nám strelecky pridal ešte aspoň jeden trojzáprah, prípadne dva, prejavilo by sa to na výkone celého tímu."

Dokázali ste si vy, hráči, povedať aj tvrdšie slová alebo sa nedostatky obchádzali taktným mlčaním?

"Ak niekto urobí chybu, treba mu to vyčítať. Vieme, že to nie je myslené v zlom, ale v záujme nápravy nedostatku. Dôležité je však to, aby to kritizovaný tak pochopil."

Ktorý moment bol pre vás najhorší?

To, že sme Čechom nedali ani gól. Mrzelo ma to, lebo zápas mohol vyzerať inak."

Súhlasíte so slovami Martina Štrbáka, že partia vlani na MS bola lepšia?

"Dávam mu za pravdu. V Petrohrade bol duch mužstva silnejší, v každom momente to bolo aj vidno, lebo mužstvo išlo stále naplno. Makali aj tí, čo boli na ľade iba krátko, tiež sa snažili zo seba vyžmýkať všetko. Teraz sa vyskytli drobné problémiky, lenže tie má každý celok. Žiadny nešliape stále v pohode. Sila partie sa ukáže práve v zlomových a krízových momentoch, ako si problémy dokáže vyriešiť. Otázka stojí tak, či sme to dokázali..."

Ovplyvnila voľba kapitána náladu v tíme?

"Nemyslím si to. Predpokladal som síce, že ním bude Zdeno Cíger, ale Zdeno Chára je dobrý chlapec, mne nerobilo absolútne problém to, že céčko mal ten a nie onen."

Je prirodzenou ambíciou každého jednotlivca hrať čo najčastejšie, ale to z hľadiska priebehu duelu a nerovnakej kvality všetkých nie je možné. Jeden strieda pravidelne, iný občas. Môže to urobiť zlú krv?

Záleží na každom, ako sa s tým vyrovná. Niekto uzná rozhodnutie trénera, nájde sa však aj taký, čo to zoberie inak. Potom to vyvolá aj isté pnutie vo vnútri kolektívu, to nepopieram."

Môžete použiť aj vlastné skúsenosti...

"Na minulom šampionáte som hral menej, ale aj počas tých pár sekúnd, čo som sa dostal k slovu, mi išlo o to rozdať sa celý v záujme kolektívu. Viem však iste, že nie je príjemné presedieť väčšinu tretiny na striedačke..."

Cítili ste v kostiach už na začiatku MS, že tentoraz to nebude ono?

"Všetko sa odvíjalo od jedného zápasu s Českom, ktorý nevyšiel, hoci je fakt aj to, že sme vyhrali iba to, čo sme mali vyhrať. So silnejšími súpermi už nie."

Máte za sebou úspešnú sezónu v extralige v krajine majstra sveta. Presadili ste sa, rovnako tak aj viacerí vaši spoluhráči. Prečo to teda nejde v národnom mužstve?

"Keby sme dávali také góly, ako vo finále Dopita, tak by sme možno Čechov porazili, nemáme vôbec šťastie s nimi. Pravdaže, šampióni okrem toho hrajú výborne a idú naproti pani šťastene."

Takže ako budeme komplex živiť ešte desaťročie?

"Ťažká otázka. Najlepšie by bolo, keby sme ich na šampionáte či olympiáde úplne obišli, vyhli sa im a bol by pokoj."

Bol to váš piaty štart na MS po sebe, čím boli špecifické?

"Z mojej strany to bolo celkom vydarené podujatie, aj preto, že som hral najviac v porovnaní s predošlými šampionátmi. Ťažko však povedať, či som už herne dozrel do optima, lebo situácia sa mení z roka na rok. Nikde nie je napísané, že nabudúce, ak dostanem šancu, budem lepší či prípadne slabší. Záleží aj na tom, s kým sa dostanem do formácie. Nenamietal by som, keby som s Robom Petrovickým a Vladom Országhom mohol hrať stále, ale nevylučujem, že sa už nikdy takto spolu nestretneme."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.