žiarenie, ktoré tam vôbec nemalo byť. Žiarenie, pochádzajúce z blízkeho okolia čiernej diery, svedčí o tom, že tieto útvary sú v pohybe
"Skoro každý vesmírny objekt rotuje - planéty, hviezdy a galaxie," hovorí Tod Strohmayer z Goddardovho centra vesmírnych letov (GSFC). "Ale u čiernych dier je takýto proces ťažšie pozorovateľný, pretože nemajú pevný povrch."
Strohmayerov tím si vzal na mušku mikrokvazar s označením GRO J1655-40. Mikrokvazary sú zvláštne formy čiernych dier: Z ich pólov vystreľujú veľkou rýchlosťou do vesmíru prúdy častíc, takzvané džety. Ako ostatné čierne diery sa ani mikrokvazary nedajú pozorovať priamo, pretože ich mohutná gravitácia pohltí všetko svetlo.
Astronómovia pri pozorovaní čiernych dier preto používajú malý trik: Nevšímajú si čiernu dieru samotnú, ale jej vplyvy na okolie. Ak sa hmota dostane do blízkosti čiernej diery, vytvorí okolo nej najprv akýsi prstenec. Pri putovaní k centru diery sa hmota tak silno zahreje, že začne emitovať röntgenové žiarenie, ktoré sa dá merať röntgenovým teleskopom umiestneným na zemskom orbite.
Pre svoje pozorovania Strohmayer využil družicu Rossi X-Ray Timing Explorer, ktorú vypustili v roku 1995. Počas vyhodnocovania dát narazil na periodicky sa opakujúci signál. Časť röntgenového žiarenia sa zablyskla asi 300-krát za sekundu - to je typické pre oblak plynu v tesnej blízkosti čiernej diery.
Autor: Greenbelt (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
