prírodou voňajúca trampská hudba, má ešte i dnes čo povedať tisícom fanúšikov, pričom tí slovenskí zďaleka nezaostávajú za českými. Potvrdila to plná sála ľudí, ktorí počas koncertu vytvorili vynikajúcu atmosféru. Vám, ktorí ste o tento zážitok prišli, ponúkame náplasť v podobe rozhovoru so spevákom a gitaristom tejto štvorčlennej zostavy, Romanom Horkým.
- Fungujete pokope už dve desaťročia, čo pre vás znamená, že ste ešte stále spolu a navyše, že vám to "hrá" veľmi dobre?
"Je to neuveriteľné, ale je to fakt. Dnes už nenájdete veľa kapiel, ktoré dokážu hrať vkuse dvadsať rokov. My patríme medzi tých vytrvalcov, ktorí prežili i dva režimy. To by nešlo bez toho, keby nás nespájali zdravé vzťahy a samozrejme hudba, ktorá nás koniec koncov živí. Sme stále profesionáli, preto nám nezostáva nič iného len hrať a hrať. Nechce sa nám chodiť robiť do fabriky a radi takto 'čundrujeme' po našej i vašej republike."
- Dosiahol už Kamelot počas svojho účinkovania na scéne všetko čo si predsavzal?
"Naša prvá platňa vydaná v roku 1990, Zachraňte koně, má už dnes dvojnásobné ocenenie platinovou platňou, teda predalo sa z nej 60 tisíc kusov. No a od tej doby sa to už s nami ťahá. Každá platňa, ktorú vydáme, skončí ako zlatá. Získali sme vlastne všetky ceny, ktoré sú u nás dostupné a jediné, po čom ešte túžime je americká Grammy, hahaha. No a v čom to je? Zrejme v tom bude akási nadčasovosť, keďže záujem poslucháčov o nás stále neklesá. Vzhľadom k tomu, že sme ešte relatívne mladí a zdraví, je hranie našim zmyslom. Až budeme starí dedkovia, ostane nám už len tá spomínaná fabrika, kde budeme robiť nejakých vrátnikov, tak to dovtedy ešte chceme využiť. Ale v skutočnosti o ceny vôbec nejde. Napísať pieseň a dobre ju zahrať je našou večnou úlohou."
- Pravidelne organizujete u vás v Čechách vlastný hudobný festival, bude i toho roku?
"Teraz festival nerobíme, pripravené máme štyri veľké koncerty v Prahe, Brne, Bratislave a Ostrave, na ktorých chceme i oficiálne pokrstiť našu najnovšiu platňu Paměť slonu, ktorá vyšla minulý týždeň."
- Trampská hudba či folk nemá na Slovensku také zázemie, ako je to v Čechách, kde sa v tomto žánri zrodilo množstvo hviezd vítaných aj u nás na Slovensku, čím to je?
"Pravdou je to, že na Slovensku na hudbu ako takú nie sú podmienky. Počul som, že u vás sa dáva Zlatá platňa za 5000 predaných nosičov, pričom u nás je to za 30 000, čo je obrovský rozdiel. Nedá sa povedať že by ste tu mali nejaké tuhé korene trampingu, Slováci inklinovali iným smerom. Rozvinulo sa to tu možno až po vojne, kedy sem začali cestovať ľudia s kovbojskými klobúkmi, ale vždy ich prišlo viac do Čiech. Máme pred vami teda náskok asi desať rokov. Zatiaľ čo vy teraz prežívate festivalový rozmach, u nás sú už festivaly na úpadku. Je pravdou, že naše špecifikum je v dobre napísaných pesničkách, ktoré sa hneď stanú všebecne obľúbené. Nechcem nijako kritizovať slovenských textárov, ale zrejme musia ešte zabrať. Napríklad keď počúvam takého Paľa Haberu, niektoré jeho texty by mohli byť "premakanejšie". Ale dnes všetko závisí z veľkej väčšiny od médií, ktoré dosť násilne formujú vkus ľudí vybraným druhom hudby, kedy sa slovenská tvorba dostane do éteru veľmi obmedzene. Samozrejme, že človek vtedy stráca motiváciu a chuť čokoľvek robiť."
- A čo imidž? Teraz napríklad žne slávu objav s peknou (nielen) tvárou - pesničkár Martin Maxa. Beriete ho ako konkurenciu?
"Martin Maxa je popový spevák, preto pre nás nie je konkurencia. Je pravda, že dnes už treba i dobre vyzerať. Ale ja si myslím, že sme tiež dobre oblečení, či nie (smiech)?
- Trampský štýl hudby, ktorý prezentujete, evokuje návrat k prírode a prirodzeným ľudským hodnotám. Nájdete si ešte dnes čas na spoločné posedenie pri ohni v lese?
"Práve minule sme mali tam u nás také trojdňové stretnutie v prírode, kedy sme vypadli celá kapela z mesta a vychutnali sme si ničím nerušené chvíle s našimi fanúšikmi. Bolo nás tam asi 200 a neprestajne sa spievalo až do šiestej rána. Bolo skvelo."
- Takže sa ako naturalisti necítite byť ohrození súčasným progresívnym hudobným trendom, kedy smer udávajú počítače?
"Pokiaľ tu budeme, viem že sa stále nájdu ľudia, ktorých oslovíme. Neexistuje, aby pesnička, ktorá je dobre napísaná a má čo povedať, neoslovila."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
