kovové a drevené zbierkotvorné predmety.
Ako povedala riaditeľka Múzea Betliar Eva Lázárová, štyria pracovníci leštia striebro pomocou textilných kotúčov približne raz za dva roky. Dokážu zreštaurovať aj historické hodiny, odborníkov na údržbu olejomalieb a obrazov však v Betliari nemajú a tak vzácne predmety zasielajú znalcom do Bratislavy.
O prírodovednú zbierku vypchatých zvierat sa starajú zamestnanci Prírodovedného múzea v Bratislave, ktorí chodia exponáty každoročne kontrolovať. Medveď grizzly bol už podľa riaditeľky reštaurovaný veľakrát, napriek tomu na ňom bolo vidieť znaky opotrebovanosti. Vedľa stojaceho medveďa tatranského s obľubou ohmatávali najmä deti a výsledkom bola takmer neexistujúca srsť na hlave a krku. Odborníci sa preto rozhodli, že pomerne zachovalú srsť na jeho nohe premiestnia na grizzlyho, aby aspoň stav vzácnejšieho exponátu udržali v dobrom stave. "Reštaurátori prezerajú aj nosné dierky zvierat, potierajú ich olejmi proti vysušeniu, dofarbujú srsť aj kožu. Neznámy návštevník dokonca vybral vlkovi karpatskému ľavé oko, tak mu reštaurátori zhotovili nové. Popraskanú kožu na hlave vyše storočného byvola potierali lanolínovým olejom. K najviac obchytkávaným exponátom však patrí chobot 150-ročného slona, ktorého chýbajúce časti nahrádzajú odborníci sadrou," informovala E. Lázárová.
Medzi často poškodzované predmety zaraďuje riaditeľka aj zariadenie honosnej spálne, v ktorej dominuje baldachýnová posteľ, ozdobená 24-karátovým zlatom. Časť postele presahuje do komunikačného priestoru a preto je lákadlom pre návštevníkov, ktorí sa jej často dotýkajú a tým na nej opotrebúvavajú zlato. Reštaurátori ho každý rok chodia dopĺňať. Snáď jediným exponátom, ktorým sa reštaurátori nezaoberajú, je múmia. "Múmia 35-ročného muža, Amonovho kňaza, má vyše tritisíc rokov a pochádza z Egypta. Je 165 centimetrov dlhý, zabalený do gázy a uložený v sarkofágu. V 70-tych rokoch sme ho zaslali na výskum do jediného múzea zaoberajúceho sa múmiami v bývalom Československu, do Prahy. V súčasnosti na spomínanú problematiku slovenskí odborníci neexistujú. Máme aj slnkom konzervovanú mŕtvolku dieťaťa, ktorú doniesli domáci grófovia. Záľuba v donášaní múmií z Afriky bola v tom čase móda," hovorí o "obyvateľoch" kaštieľa E. Lázárová.
Veľký problém pre upratovačky v kaštieli predstavujú žuvačky, nalepené a následne ušliapané na kobercoch. Hlavnými aktérmi sú v tomto prípade deti. "Najviac detí prichádza v júni, v čase školských výletov. Sme radi, že ich história zaujíma, ale pedagógovia ich nedokážu v správaní usmerniť a chýbajú im zásady slušného správania sa. Najdisciplinovanejší sú Ázijci. Počas prehliadky pozorne počúvajú, o všetko sa zaujímajú a čo ma prekvapilo, neustále ďakujú a ukláňajú sa. V poslednej dobe sme zaevidovali zvýšený prísun Poliakov."
Údržba 22-tisíc zbierkotvorných predmetov v Betliari, na hrade Krásna hôrka a v neďalekom mauzóleu vyžaduje veľa peňazí aj úsilia pracovníkov. Upratovačky musia podľa riaditeľky v prvom rade vysávať prach z kobercov aj z dobových kresiel a utierať všetky predmety. Záťaž predstavuje umývanie okien, ktorých v kaštieli nie je málo. Pracovníčkam spôsobujú problémy najmä muchy, ktorým vyhovujú rohové veže kaštieľa. "Všetko stojí peniaze a my ich nazvyš nemáme. Kým pred štyrmi rokmi sme na reštaurátorské práce vyčleňovali milión dvestotisíc korún, teraz len 300-tisíc ročne. Privyrábame si uskutočňovaním civilných sobášov pre verejnosť v kaštieli a cirkevných v hrade Krásna hôrka," dodala E. Lázárová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
